METEOROLÓGIA A KLIMATOLÓGIA - KLIMATICKÉ ZMENY

Tzv. Vianočné oteplenie sa vyskytovalo v minulosti asi v 60-70% rokov, preto si naši predkovia dobre všímali ochladenia, ktoré nasledovali. Nazvali ich Trojkráľovou zimou, hoci sa nevyskytovala každý rok. Už je isté, že ju budeme mať aj v roku 2017. Pozrime sa na príklade Hurbanova v období 1951-2016, že ako často sa objavovalo výraznejšie ochladenie v období od 5.I. do 10.I. (lepší graf je vo FOTOALBUME, Klimatologické grafy na konci). Vložil: M. Lapin, 3.I.2017. "Trojkráľovej" zime 2017 sa darí, minimá teploty 7. a 8.I.2017 ráno si pozrite ďalej v príspevku. Aktualizácia. 8.I.2017, 07.20 Trojkráľová zima 2017 bola v Hurbanove 2. najchladnejšia do roku 1951 (pozrite si obrázok ďalej v príspevku). 11.I.2017

"Trojkráľová zima" sa vydarila nielen v časti Európy ale aj v časti USA. Priemery teploty vzduchu tam boli 6-8.I.2017 miestami aj o vyše 15 °C pod dlhodobým priemerom z obdobia 1979-2000 (mapka ďalej v príspevku). Nie je to až taký nezvyčajný prípad, vyskytuje sa v rôznych častiach Európy a severnej Ameriky v zime skoro každý rok. Vždy má ale veľkú mediálnu popularitu kvôli viacerým problémom, ktoré spôsobuje. Treba si tiež uvedomiť, že plocha Európy (vrátane Ruska až po Ural) predstavuje len 2% z celkovej plochy Zeme a USA bez Aljašky iba asi 1,5% z celkovej plochy Zeme. Vložil: M. Lapin, 8.I.2017

Nakoniec bol január 2017 až 3. najteplejší tak na severnej pologuli ako aj na celej Zemi v priemere od začiatku systematických meraní (od 1880). Iba dve zaujímavejšie relatívne chladné oblasti sa vyskytli - prvá v strednej a juhovýchodnej Európe a druhá na severozápade USA. Je dobre vidieť, že ako dezinformačne pôsobili dramatické informácie v médiách o mimoriadne studenom počasí v mnohých oblastiach na Zemi. Viac je ďalej v príspevku a vo Fotoalbume. M.Lapin, 17.II.2017

V médiách sa často hovorí a píše o mimoriadnom (výnimočnom) počasí. Je to logické, priťahuje to pozornosť čitateľov, poslucháčov a divákov. Z klimatologického (aj štatistického) hľadiska považujeme za mimoriadnu takú udalosť v počasí, ktorá sa vyskytuje zriedkavejšie ako raz za 50 rokov v priemere. Takáto štatistika sa nevyhodnocuje po jednotlivých dňoch alebo týždňoch roka ale pre jednotlivé mesiace alebo ročné obdobia. Ak ide o mimoriadne silný lejak, mimoriadne vysokú snehovú pokrývku alebo mimoriadne silný mráz, tak je to jedno, že v ktorom dni mesiaca alebo sezóny sa vyskytne. Za určitých okolností môže mať aj veľkosť mimoriadnej meteorologickej alebo hydrologickej udalosti ročný chod, ak to vieme štatisticky tak vyhodnotiť. Hodnoty mimoriadnej udalosti sa obvykle určujú z vhodných teoretických distribučných funkcií (kde sú vstupnými údajmi merané hodnoty aspoň z 30-ročného obdobia) a nazývajú sa návrhové hodnoty. V praxi sa nazývajú 50- alebo 100-ročný lejak, 50- alebo 100-ročná výška hladiny rieky, 50- alebo 100-ročná výška nového snehu (napadaného za 24 hodín). Dôležité je aj to, že mimoriadne udalosti môžu byť aj poistnými udalosťami, čiže poisťovne preplácajú škody, ktoré počas nich vznikli. Vložil: M. Lapin, 14.I.2017, 20.20

Dopĺňam, že aj mimoriadne počasie môže mať časový trend v tom prípade, ak sa vyskytuje výrazný trend daného prvku. Teplota vzduchu sa napríklad za uplynulých 130 rokov zvýšila u nás o 2 °C, podobne sa zvýšili aj priemerné denné maximá a minimá teploty vzduchu. Nebadáme ale žiaden trend v denných maximách úhrnov zrážok a výšky novej snehovej pokrývky (za 24 hodín). Maximá zrážok a novej snehovej pokrývky sa môžu dokonca pri otepľovaní klímy miestami aj zvyšovať. Aktualizácia: 15.I.2017

Podľa aktuálneho vyhodnotenia strediska GISS (NASA) bol rok 2016 najteplejší od začiatku globálneho vyhodnocovania (od 1880). Globálne mal odchýlku od DP 1951-1980 až 0,99 °C (v roku 2015 len 0,87 °C), na severnej pologuli 1,27 °C (v r. 2015 len 1,13 °C), v XII.2016 bol ale až 2. najteplejší +0,81 °C (v r. 2015 až 1,11 °C), na severnej pologuli 4. najteplejší 1,00 °C (v r. 2015 až 1,44 °C). a ešte mapka za XII.2016 ďalej v príspevku. Aj podľa NCDC (NOAA) bol rok 2016 globálne tiež najteplejší s odchýlkou 0,94 °C od DP 1901-2000, na severnej pologuli bol rovnako najteplejší s odchýlkou 1,13 °C od DP 1901-2000 (v obidvoch prípadoch bol druhým najteplejším rok 2015 s odchýlkou 0,90 °C globálne a 1,09 °C na severnej pologuli). Ešte pridávam mapku za rok 2016, kde je naznačené,že kde všade bol rok 2016 najteplejší od začiatku vyhodnocovania (od roku 1880, sýte červená farba). Vložil: M. Lapin, 19.I.2017

Zo správ SHMÚ a aj z médií sme sa dozvedeli o výskyte silných mrazov na Slovensku od začiatku januára. Mrazy však neboli blízke rekordom všade, bolo to iba na niektorých staniciach (Oravská Lesná -35,5 °C, Dudince -30,3 °C ...). Pri hodnotení rekordne nízkej teploty sa ale vyskytuje rad problémov, lebo jednotlivé stanice nemajú dostatočne dlhý rad pozorovaní na rovnakom mieste. Preto si musíme uvedomiť nasledujúce fakty: 

Nočné (raňajšie) minimum teploty vzduchu patrí medzi také meteorologické prvky, ktoré majú veľkú priestorovú premenlivosť. Za jasného a bezveterného počasia so suchou pôdou (snehovou pokrývkou) a vzduchom s nízkou absolútnou vlhkosťou môžu dosahovať rozdiely minima teploty aj vo výške 2 m nad zemským povrchom viac ako 5 °C na vzdialenosť niekoľkých desiatok metrov. Presvedčili sme sa o tom počas meraní v projektoch Mezoklíma Bratislavy, Mošteníka a Východoslovenskej nížiny pred viac ako 20 rokmi. Preto nie je možné porovnávať štatistiku denných miním teploty vzduchu s minulosťou na tých meteorologických (klimatologických) staniciach, kde došlo v minulosti k významnej zmene polohy. Medzi také stanice patria predovšetkým Štrbské Pleso, Brezno, Banská Štiavnica a niekoľko ďalších. Aj malé zmeny v polohe na staniciach Dudince a Oravská Lesná mohli ovplyvniť minimá teploty vzduchu. Bez akejkoľvek zmeny máme merania na viacerých staniciach: Hurbanovo od r. 1902, Košice letisko od r. 1952, Lomnický štít, Chopok, Telgárt, Kamenica n/C, Boľkovce a pár ďalších od začiatku pozorovaní. Z týchto staníc je korektné porovnávať terajšie minimá teploty vzduchu s minulosťou, ak je tam meranie aspoň od roku 1963, keď sme mali u nás poslednú skutočne studenú zimu. Klimatológovia SHMÚ určite vyhodnotia po skončení zimy 2016/2017 všetky zistené minimá teploty aj z pohľadu historických rekordov.

Vložil: M. Lapin, 25.I.2017

Starí ľudia nám deťom kedysi hovorievali "Hromnice - koniec sanice" (Hromnice sú 2.II.). Pozrime sa, že ako to platilo v prípade Hurbanova od roku 1951. Ide o 66 rokov a za tzv. Hromničné obdobie sme zobrali 6 dní (1. - 6.II). Je dobre vidieť, že to asi neplatilo doslovne a viackrát sa vyskytla dosť tuhá zima, no občas bolo aj pomerne teplo. Pred rokom 1951 bolo skôr chladnejšie počasie ako v posledných 30 rokoch. Uvidíme, že ako to dopadne v roku 2017, teda zdá sa, že to bude skôr ten teplejší prípad. Graf je ďalej v príspevku (vo Fotoalbume, Klimatologické grafy, je aj kvalitnejší)

Vložil: M. Lapin, 30.I.2017