METEOROLÓGIA A KLIMATOLÓGIA - KLIMATICKÉ ZMENY

Rok 2015 bol výrazne najteplejší od začiatku systematických meteorologických meraní (od 1850 alebo 1880) tak globálne ako aj na severnej pologuli a tak na kontinentoch ako aj na oceánoch. Do určitej miery k tomu prispel silnejší jav ElNiňo, no hlavnou príčinou je stále zosilňujúci skleníkový efekt atmosféry. Grafy sú vo Fotoalbume (Grafy a mapy globálnej teploty). Postupne pridáme ďalšie informácie. Údaje z NCDC (NOAA) potvrdzujú predchádzajúce informácie, navyše, december 2015 a január 2016 patria k najteplejším v histórii meteorologických meraní tak globálne ako aj na severnej pologuli.

Vložil: M. Lapin, 21.I.2016, 25.II.2016

Rok 2015 znamenal na Slovensku opäť posunutie počtu dní a nocí s mimoriadne vysokou teplotou vzduchu. Teraz sa venujem konečnému zhodnoteniu dní v Hurbanove podľa maxím teploty: tropických (30 °C a viac), supertropických (35 °C a viac), ľadových (0 °C a menej) a studených (-5 °C  a menej) a podľa nočných miním teploty (od 21. h do 7. h. ráno): tropických nocí (20 °C a viac), letných nocí (15 °C a viac). Obrázky sú ďalej v príspevku, článok na túto tému spracujeme s kolegami z SHMÚ aj pre viac staníc a bude publikovaný v Meteorologickom časopise. Vložil: M. Lapin, 8.II.2016

Je známe, že satelitné merania teploty sú celkom spoľahlivé v prípade povrchu alebo prostredia s rovnakou (homogénnou) emisivitou (povrch oceánu, povrch snehu a ľadovcov), no nedávajú dobré výsledky v prípade povrchu kontinentov, ktorý je zložený z povrchov s rozdielnou emisivitou. Preto merania prezentované ako RSS a UAH reprezentujú teplotu vrstiev atmosféry (súbor TLT najnižšiu vrstvu asi do výšky 4 km). Je teda zrejmé, že teplota takejto vrstvy nie je celkom v súlade s teplotou meranou vo výške 2 m nad zemským povrchom (meteorologické búdky). Atmosféra sa ohrieva prevažne od zemského povrchu, vo väčšej výške sa teda odchýlky prejavujú oneskorene. Tak to bolo aj v prípade rekordne vysokej teploty v súvislosti so silným javom ElNiňo koncom roka 2015. Až vo februári 2016 zaznamenali merania RSS výrazné zvýšenie teploty vrstvy TLT (v Arktíde už v januári 2016). Viac je ďalej v príspevku a vo Fotoalbume. Vložil: M. Lapin, 4.III.2016

Všetky zmeny klímy rozdeľujeme na také, ktoré majú prirodzené príčiny (zmeny slnečnej aktivity, vulkanická činnosť, zmeny tektoniky....), väčšinou s veľmi pomalým priebehom, pričom výnimku tvoria ojedinelé náhle zmeny (supervulkány, pád asteroidu...). Druhou skupinou sú zmeny zapríčinené činnosťou človeka, ktoré majú stále zosilňujúci priebeh (pred 12 tisíc rokmi bolo na Zemi 5 miliónov ľudí, pred 2 tisíc rokmi 150 miliónov a teraz takmer 7400 miliónov). Zmeny klímy zapríčinené ľudskou činnosťou (emisia skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry, zmeny využívania krajiny...) nazývame spoločne termínom klimatická zmena (zmena klímy, climate change). Scenáre očakávanej klimatickej zmeny sú základom na analýzu možných dôsledkov zmeny klímy. Sledujte ďalej informácie v príspevku.

Vložil: M. Lapin, 9.III.2016

Ako prvý príklad uvádzame scenáre ročných priemerov teploty vzduchu: Ide o možný vývoj podľa emisných scenárov SRES A2 a SRESB1 a globálneho kanadského modelu CGCM3.1. Publikovali sme to už pre 5 rokmi a takto vyzerá porovnanie scenárov a meraných priemerov teploty vzduchu pre stanicu Hurbanovo. Druhým príkladom je porovnanie mesačných scenárov pre horizont 2010 s meraniami v období 2001-2015. Pozrite informácie ďalej v príspevku.

Vložil: M. Lapin, 9.III.2016

Február 2016 bol podľa GISS (NASA) mesiacom s najväčšou kladnou odchýlkou globálnej teploty (o 1,35 °C nad DP 1951-1980, január 2016 mal 1,14 °C nad DP - 2. miesto) a aj priemernej teploty na severnej pologuli (o 1,90 °C nad DP 1951-1980, január 2016 mal 1,53 °C nad DP - 2. miesto) v doterajšej histórii meteorologických meraní. Platí to aj o zime 2015/2016 (XII-II) na severnej pologuli. Počkajme si ešte na zhodnotenie NCDC, CRU a JMA. Podobne to bolo aj podľa strediska NCDC (NOAA), pozrite ďalej v príspevku. Obrázka sú vo Fotoalbume.

Vložil: M.Lapin, 15.III.2016, 17.III.2016

Je to dosť významná anomália, lebo mesačné priemery teploty vzduchu neklesli pod dlhodobý priemer na Slovensku už 30 mesiacov. Posledným chladnejším mesiacom bol IX.2013 keď dosiahla priemerná teplota v Hurbanove 14,6 °C (0,7 °C pod DP 1951-1980) a v Košiciach 14,0 °C (0,2 °C pod DP 1951-1980). Je, samozrejme, dôležité, že z akého obdobia počítame dlhodobé priemery, preto ďalej v príspevku uvádzame rôzne dlhodobé priemery používané na Slovensku. Vložil: M. Lapin, 2.IV.2016

Aj Apríl, Máj a Jún 2016 sú na Slovensku nad DP 1951-1980. Relatívne teplé obdobie trvá už 33 mesiacov bez významnejšieho prerušenia. Aktualizácia: M. Lapin, 1.VII.2016

Pre región strednej Európy je typický občasný výskyt jarných mrazov (vo výške 2 m nad zemským povrchom) s klesajúcou pravdepodobnosťou až do konca mája na nížinách a až do polovice júna vo vyššie položených kotlinách a dolinách. Prízemné mrazy sa skoro v celej strednej Európe môžu vyskytnúť celoročne. Chránené sú len vyvýšené polohy okolo nížin a dobre ventilované nižšie polohy. Vo vysokopoložených dolinách je aj výskyt mrazov vo výške 2 m nad zemským povrchom celoročný. Je ale pravda, že vplyvom otepľovania klímy pravdepodobnosť výskytu jarných mrazov všade klesá, ako je to dobre vidieť aj z priloženého grafu pre Hurbanovo za obdobia 1951-1990 a 1991-2015.

Vložil: M. Lapin, 7.IV.2016

Chladný polrok (október až marec) predstavuje významnú sezónu, od charakteru ktorej závisí vývoj vegetácie. Skorý nástup alebo neskoré ukončenie vegetačného obdobia je pre naše pôvodné rastlinné a živočíšne druhy skoro vždy škodlivé. Všimnite si kumuláciu veľmi teplých období X-III v posledných rokoch v Hurbanove. My starší si pamätáme, že v prípade chladnejších sezón X-III nemuseli byť zlé výsledky vegetačného obdobia, dokonca boli zaznamenané aj rekordne vysoké úrody poľnohospodárskych plodín, ovocia a viniča. Kvalitnejší obrázok je vo Fotoalbume (Mimoriadne počasie).

Vložil: M. Lapin

Chladný polrok (október 2015 až marec 2016) bol na severnej pologuli v priemere neuveriteľne teplý a doterajší rekord od začiatku pozorovaní (1880) z vlaňajška prekonal o vyše 0,4 °C (obrázok v prílohe).

Vložil: M. Lapin, 16.IV.2016

Aj prvý polrok 2016 bol tak globálne ako aj na severnej pologuli výrazne teplotne rekordný od začiatku systematických pozorovaní (podľa GISS od roku 1880, obrázky sú v prílohe). Aktualizácia: 20.VII.2016 a podľa NCDC, aktualizácia 22.VII.2016

Aj sezóna Január až September bola podľa strediska GISS rekordne teplá tak globálne ako aj na severnej pologuli. September bol už 17. mesiacom za sebou, ktorý bol na severnej pologuli rekordne teplým od začiatku pozorovaní (od roku 1880). Vložil: M. Lapin, 18.X.2016

V Observatóriu na hore Mauna Loa (USA, Hawaii, 3400 m n.m.) namerali v apríli 2016 v mesačnom priemere koncentráciu CO2 až 407,42 ppm, pred rokom, v apríli 2015, to bolo 403,26 ppm v mesačnom priemere. Je to výrazne najväčší 12-mesačný nárast koncentrácie CO2 v atmosfére za celé obdobie meraní, teda od roku 1958. Pred rokom 1750 bolo podľa nepriamych meraní v atmosfére iba okolo 280 ppm CO2 počas niekoľkých tisícročí a za posledné 3 milióny rokov nebola nikdy vyššia koncentrácia CO2 ako 300 ppm. Obrázok je v prílohe príspevku.

Vložil: M. Lapin, 7.V.2016

Napriek poruche jedného z najlepších satelitných snímačov na meranie rozlohy morského ľadu sa zdá, že v roku 2016 zaznamenáme nové minimum rozlohy morského ľadu v Arktíde. Do 11.V.2016 boli hodnoty merania ďaleko najnižšie za celé obdobie satelitných meraní (od roku 1979). Obrázok je v prílohe a vo Fotoalbume. Vložil: M. Lapin, 14.V.2016

Veľmi málo morského ľadu severne od Európy. Vložil: M. Lapin, 25.V.2016

Aj 24.VI.2016 bolo stále rekordne málo morského ľadu v Arktíde, navyše, je málo aj studeného vzduchu v atmosfére, takže môžeme zrejme očakávať nový rekord minima morského ľadu. Pozrite si aj obrázky ďalej v príspevku. Predbežné overenie údajov potvrdilo rekord minima morského ľadu v Arktíde v VI.2016 (obrázok). Neuveriteľný vývoj v Novembri 2016 - pokles rozlohy morského ľadu v Arktíde 18-19.XI.2016 (pozrite FOTOALBUM). Aktualizácia: 27.VI.2016, 15.VII.2016, 20.XI.2016

Je známa pranostika o Medardovej kvapke a o prechodnom znížení priemernej, maximálnej a minimálnej teploty vzduchu okolo 8.VI. Súvisí to so známym zväčšením pravdepodobnosti oblačného a daždivého počasia v tomto období, navyše v tyle cyklón môže preniknúť do strednej Európy ešte stále pomerne studený vzduch od severu až severovýchodu. Skutočnosť je ale v jednotlivých rokoch pestrá a často odlišná od tejto pranostiky. Vidíme to dobre aj na grafe vo Fotoalbume a v texte hodnotenia dekád v Hurbanove a na Slovensku. Vložil: M. Lapin, 8.VI.2016

Denné maximá teploty vzduchu sa určujú ako maximum teploty od 21. h SMČ predchádzajúceho dňa do 21. h SMČ daného dňa. Podľa toho bolo v Hurbanove maximum teploty 10.VIII.2016 predbežne 18,5 °C (okolo poludnia len asi 16 °C). Je to málo, no v minulosti sa vyskytli v tejto ročnej dobe aj podstatne nižšie hodnoty, ak berieme obdobie od 7. do 13.VIII. Napríklad, 9.VIII.1955 bolo 12,6 °C, 8.VIII.1958 bolo 18,2 °C, 11.VIII.1964 bolo 17,8 °C, 8.VIII.1985 bolo 15,2 °C, 7.VIII.1987 bolo 15,5 °C, 13.VIII.2002 bolo 18,4 °C, 12.VIII.2006 bolo 18,2 °C.

Po viacerých rokoch a mnohých rekordoch maximálnej teploty sme zaznamenali konečne aj zaujímavejší rekord nočného minima teploty vzduchu. Ráno 12.VIII.2016 bolo v Hurbanove minimum 6,3 °C, čo je na úrovni obalovej krivky miním z obdobia 1951-2015. Inde boli minimá takéto: Bratislava letisko 7,4 °C, Ba Koliba 11,0 °C, Piešťany 7,2 °C, Dudince 5,3 °C, Sliač, letisko 5,0 °C, Liesek 4,2 °C, Poprad 4,0 °C, všetko vo výške 2 m nad zemským povrchom, vo výške 5 cm bol zrejme prízemný mráz tam, kde bola vo výške 2 m teplota okolo 5 °C.

Aktualizoval: M.Lapin, 12.VIII.2016 

Letné a tropické dni v VIII.2016: V auguste 2016 sme sa stretli s určitým paradoxom. Kým priemerná teplota bola takmer všade nad dlhodobým priemerom (DP) tak z obdobia 1961-1990 ako aj 1901-2000 a nadpriemerný bol aj počet letných dní (s maximálnou teplotou 25 °C a viac), počet tropických dní (s maximálnou teplotou 30 °C a viac) bol na veľkej väčšine staníc podpriemerný, v Hurbanove bol asi polovičný, len 4 dni (DP 1961-1990 je 6,8), no letných bolo až 23 (teda asi o 3,5 dňa viac ako DP 1961-1990 a aj 1901-2000). Nie je to ale žiadnou zvláštnosťou, napríklad v Hurbanove sme mali od roku 1951 až 17 augustov, keď bol počet tropických dní 3 alebo menej (v VIII.1953 to bol 1 deň, 1955 len 0 dní, 1965 - 2 dni, 1968 - 0 dní, 1975 - 2 dni, 1976 - 0 dní, 1978 - 2 dni, 1982 - 2 dni, 1987 - 0 dní). Aj počet letných dní bol v minulosti občas dosť nízky, až v 10 augustoch od roku 1951 to bolo menej ako 17 dní (najmenej - 10 dní v VIII.1987, aj v VIII.2006 a 2014 bolo len 14 a 16 letných dní). Hurbanovo bolo ale v VIII.2016 jednou z relatívne chladnejších staníc, smerom na východ Slovenska bolo relatívne teplejšie.

Vložil: M. Lapin, 1.IX.2016

Už 35 mesiacom nebola priemerná mesačná teplota vzduchu v Hurbanove pod dlhodobým priemerom z obdobia 1951-1980. Rovnaké tvrdenie platí aj pre Košice, kde nebola pod dlhodobým priemerom ani z období 1961-1990 a 1901-2000. Je neobvyklý rekord, ktorý by nemal uniknúť pozornosti.

Vložil: M. Lapin, 2.IX.2016

Mimoriadne ElNiňo skončilo v máji 2016, jeho dôsledky na ohrievanie dolnej troposféry (satelitné merania do výšky 4 km) ale trvali ešte aj v auguste 2016 a zrejme potrvajú až do konca roku 2016, ktorý bude zrejme historicky najteplejší tak globálne ako aj na severnej pologuli a v Arktíde. Podobné ElNiňo v roku 1998 zreteľne teplotne zaostávalo za tým najnovším. Obrázky sú ďalej v príspevku a vo Fotoalbume (Mimoriadne počasie).

Vložil: M. Lapin, 7.IX.2016