Choď na obsah Choď na menu
 


Čo je to klimatický normál ?

 

Normálne počasie, normálne klimatické podmienky, klimatické zmeny a trendy na Slovensku od roku 1871
V posledných rokoch sa často hovorí o tom, že počasie sa na Slovensku (ale aj inde) „zbláz­nilo“. Subjektívny pocit je síce dôležitý, no pri takomto hodnotení má iba menší význam. Už v 18. storočí „mocní tejto Zeme“ iniciovali stretnutie vtedajších vedeckých autorít, aby sa po­kúsili v tomto smere urobiť nejakú objektivizáciu. V roku 1781 bola založená v Mann­heime meteorolo­gická spoločnosť Societa Meteorologica Palatina, ktorá zorgani­zovala sieť meteo­rolo­gických po­zorovaní na 39 staniciach (Wien-Hohe Warte a Praha-Klementinum patria me­dzi ne) a publi­ko­vala výsledky pozorovaní za obdobie 1780-1792. Okrem toho rozhodla, že jedi­nou alternatívou je systematické meranie a pozorovanie počasia celosvetovo jednotnou meto­dikou. Iba vedecké zhodnotenie takýchto pozorovaní môže poskytnúť objektívne infor­mácie a podklady pre štátnu správu, pre podniky, vedeckých pracovníkov, študentov a pre obyvateľ­stvo o skutočnom stave počasia v porovnaní s dlhodobými normálmi klímy. Najdôle­žitejšie je ale to, aby užívatelia klimatologických podkladov týmto informáciám rozumeli a vedeli ich v praxi aj správne uplatniť (môžeme tým všetci ušetriť pomerne veľa).
Na stránke www.dmc.fmph.uniba.sk a na stránke www.milanlapin.estranky.sk (v stručnej forme) bu­deme poskytovať verejnosti aktuálne informácie, texty, schémy a grafy o najzaujímavejších analýzach kli­matických trendov na Slovensku z podkladov Slovenského hydrometeorologického ústavu a aj z celej Zeme, ktoré priebežne spracúvame na OMK aj v rámci viacerých projektov – Trend teploty vzduchua Trend atmosférických zrážok až od roku 1871 na samostatných stránkach.Tieto stránky budeme najmenej raz mesačne aktualizovať.
Za obdobie, z ktorého sa dá vypočítať normál, sa všeobecne považuje najmenej 30-ročný rad pozorovaní. Svetová meteorologická organizácia (WMO) okrem toho stanovila, že na celo­svetové porovnávanie normálov sa budú používať obdobia 1901-1930, 1931-1960 a 1961-1990 (IPCC používa aj obdobie 1951-1980). Pri niektorých analýzach je aj 30-ročné obdobie krátke, preto používame pri hodnotení extrémov počasia obdobie 1951-2000, prípadne aj 1901-2000. Na Slovensku máme z obdobia 1901-2000 takmer neprerušené pozorovania z 203 zrážkomerných staníc a od roku 1951 až z 557 staníc. Teraz zabezpečuje Slovenský hydro­meteorologický ústav pozorovania asi na 110 klimatologických staniciach, z ktorých je 24 s profesionálnou obsluhou a 700 zrážkomer­ných staniciach. Okrem toho je v činnosti niekoľ­ko desiatok automatických staníc, dva meteo­rologické rádiolokátory, príjem z meteorologických satelitov a frekventovaná medzinárodná výmena údajov prostredníctvom špeciálnej telekomunikačnej siete.
Pod pojmom normálne počasie rozumieme taký vývoj, ktorý je v súlade s dlhodobým reži­mom počasia. Teda aj silné búrky, povodne, krúpy, vysoká teplota a nepríjemné dusno sú normálne, ak sa nevy­skytujú príliš často. V bežnej praxi sa ale za normál počasia považuje výskyt hodnôt medzi dol­ným a horným kvartilom, teda 50% prípadov, ktoré sú najbližšie k dlhodobému priemeru. Za mi­moriadne sa považujú také prípady počasia, ktoré sa vyskytujú zriedkavejšie ako raz za 50 rokov. Všetky dôležité socio-ekonomické aktivity by mali byť za­bezpečené tak, aby ich mohlo poškodiť iba mimoriadne počasie (niektoré, ako napríklad ar­chívy, jadrové elektrárne, veľké vodné diela atď., by sa mali naprojektovať (a zabezpečiť) ešte ďaleko lepšie).
Pod pojmom počasie rozumieme aktuálny stav a prognózu do 10 dní, pod pojmom klimatické podmienky rozumieme dlhodobý režim počasia najmenej za 30 rokov.
Tento text spracoval na svojej stránke M. Lapin v roku 2004

Poznámka: V poslednom období sme zaregistrovali používanie dlhodobých teplotných priemerov z obdobia 1981-2010, 1991-2010 alebo dokonca 2000-2010, podľa ktorých porovnávajú skeptici klimatickej zmeny aktuálne mesačné a sezónne priemery teploty vzduchu. Ide o zrejmú snahu skeptikov AGW (antropogénneho vplyvu na globálnu zmenu klímy) o spochybnenie (alebo aspoň o zmiernenie) dojmu z mimoriadne teplého počasia v posledných rokoch. Priemery z obdobia 1981-2010, 1991-2010 a najmä z obdobia 2000-2010 sú totiž o 1 až 3 °C vyššie (rôzne v rôznych regiónoch Európy) ako oficiálne platné normály z obdobia 1961-1990 alebo 1901-2000. Tak potom vzniknú menšie odchýlky mimoriadne teplých mesiacov od spomínaných tzv. "dlhodobých priemerov". Svetová meteorologická organizácia (WMO) a aj SHMÚ oficiálne používajú normály z obdobia 1961-1990 a na tých staniciach kde je to možné aj normály z obdobia 1901-2000. Dlhodobé priemery z období 1981-2010, 1991-2010 a najmä 2000-2010 nespĺňajú základnú podmienku WMO na spracovanie klimatických normálov - tieto obdobia majú výrazne vyššiu teplotu od období predchádzajúcich a nie sú teda dlhodobo klimaticky stacionárne. Všetky predchádzajúce oficiálne klimatické teplotné normály sa iba nepatrne líšili od teplotných normálov z predchádzajúcich 30-ročných období. Preto považujeme používanie dlhodobých teplotných priemerov z období 1981-2010, 1991-2010 a 2000-2010 za zavádzanie verejnosti pri hodnotení aktuálneho počasia.

Vložil M. Lapin, 6.VIII.2012

Ktorý teplotný normál je pre praktické účely najlepší ?

To je ťažká otázka, no môžeme sa pokúsiť o kvalifikovanú odpoveď. Klimatické normály sa používajú väčšinou na vyjadrenie takého priemerného režimu počasia (teda také podnebie alebo klímu), na ktorý sú aj prirodzené ekosystémy a aj socioekonomická sféra (aktivity človeka) adaptované. Zo všeobecného pohľadu by to malo byť dostatočne dlhé predchádzajúce obdobie s primerane stacionárnym režimom. Najdlhšiu adaptáciu majú zrejme stromy a iné ekosystémy v prirodzených lesoch (aj vyše 100 rokov) a aj niektoré činnosti človeka, napríklad protipovodňová ochrana (tiež aj vyše 100 rokov). Ak za také obdobie považujeme iba 100 rokov, teda 20. storočie, tak je zrejmé, že má toto obdobie stacionárny režim iba v priblížení, pomerne stacionárnu klímu malo ale obdobie 1901-1980, ktoré bolo iba o 0,12 °C chladnejšie ako celé 20. storočie (1901-2000). Na obrázku v klimatologických grafoch (FOTOALBUM) sú odchýlky od priemeru z obdobia 1901-1980 (aj pod týmto textom) po jednotlivých rokoch a aj pre 30-ročné kĺzavé obdobia od roku 1881 do roku 2012 vypočítané z 3 kvalitných meteorologických staníc (Hurbanovo, Košice-letisko a Liptovský Hrádok). Do roku 1929 bolo pomerne chladno a po roku 1987 sa už priemerná teplota výraznejšie zvyšovala. Zjednodušene to ilustruje aj trendová krivka 3. stupňa. Svetová meteorologická organizácia (WMO) odporúča používať celosvetovo štandardné klimatické normály z obdobia 1961-1990, ktoré je na Slovensku v priemere o 0,26 °C teplejšie ako priemer 1901-1980, posledné 30-ročné obdobie 1983-2012 je už o 0,93 °C teplejšie (je to približne taký rozdiel ako klimaticky normálne medzi Komárnom a Trenčínom). Z nášho pohľadu je pomerne vhodným aj obdobie 1951-1980, z ktorého máme vypočítané všetky klimatické charakteristiky pre veľký počet staníc a ktoré je iba o 0,19 °C teplejšie ako je priemer 1901-1980, navyše má stacionárny režim a je prakticky bez teplotného a zrážkového trendu. Posledné 30-ročné obdobie (1981-2010) a ani iné novšie 30-ročné obdobia asi nemôžeme kvalifikovane označiť za klimatické normály, pretože sa na takúto klímu ešte ani prirodzené ekosystémy a ani socioekonomická sféra (aktivity človeka) určite neadaptovali dostatočne. Na druhej strane, zbytočne by sme za klimatický normál považovali niektoré staršie obdobia, napríklad 17. až 19. storočie, lebo tieto obdobia nemajú z pohľadu adaptácie na naše podnebie (naše klimatické podmienky) už prakticky žiaden väčší význam.

Vložil: M. Lapin, 10.VI.2013, úprava z 28.IX.2013

normaly-1980.jpg

Odchýlky teploty vzduchu od priemeru 1901-1980 na Slovensku

(kvalitnejší graf je vo FOTOALBUME - klimatologické grafy)

AKO JE TO S NORMÁLMI DENNÝCH MAXÍM TEPLOTY VZDUCHU?

Denné maximá teploty vzduchu sú dosť sledovanými hodnotami najmä v teplom polroku, pretože sú ľudia zvyknutí tráviť veľa času vonku a veľmi studené alebo veľmi teplé počasie ich znechucuje, prípadne im spôsobuje aj zdravotné problémy. V zásade môžeme povedať, že za normálne považujeme také hodnoty, ktoré sú v danom ročnom období obvyklé, čiže vyskytujú sa asi v polovici prípadov. Štatisticky je to od dolného po horný kvartil, teda podnormálnych je 25% chladnejších dní a nadnormálnych tiež 25% teplejších dní. Pozrime sa detailnejšie, že ako to vyzerá v mesiacoch august až október v Hurbanove, pričom sme štatistické hodnoty vypočítali z obdobia 1951-2015. Vidíme, že obdobia 1951-1980 a 1981-2015 majú v septembri a októbri približne rovnaké dlhodobé priemery a interval normálu je asi 6 °C široký. Tak treba teda chápať aj predpovede počasia, napríklad 5.IX. je dlhodobý priemer maxima teploty v Hurbanove asi 24 °C a aj 21 °C ešte môžeme považovať za normálnu teplotu pre tento deň. Podobne to platí aj pre ostatné mesiace roka, no v januári až auguste je obdobie 1981-2015 podstatne teplejšie ako 1951-1980, mladší ľudia si teda už nepamätajú normálne počasie pred 36 rokmi.

normal-maxt-hu_x.jpg

maxhu-t-oct_15.jpg

Aj v tomto prípade sú kvalitnejšie grafy vo Fotoalbume "Klimatologické grafy" na konci.

Vložil: M. Lapin: 4.IX.2016