Nemám rád tieto politické verzie správ Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC), no v Kodani bola v piatok (31.X.2014) schválená táto krátka (40 stranová) správa IPCC, ktorá stručne zhŕňa výsledky celej 5. správy IPCC vydanej v 3 zväzkoch (asi 4000 strán) v rokoch 2013 a 2014 WEB. Správa obsahuje viacero takých formulácií, ktoré museli byť politicky korektné a prijateľné pre všetky zúčastnené krajiny, preto je to vcelku nezáživné sústo na štúdium aj pre priemerne vzdelaných ľudí v danej problematike. Odporúčam preto siahnuť radšej po kompletnej vedeckej správe AR5 na stráne IPCC WEB. www.ipcc.ch
Vložil: M. Lapin, 2.XI.2014
Do diskusie k článku v SME WEB o problematike redukcie emisie skleníkových plynov na nulu do roku 2100 som napísal tieto dva príspevky:
Upresnenie
Len aby bolo čitateľom SME jasné, takéto riešenie nenavrhujú klimatológovia, hydrológovia, vodohospodári, poľnohospodári a ďalší odborníci, ktorí sa dôsledkami klimatickej zmeny (spôsobenej ľudskými aktivitami) zaoberajú. Uvedený návrh pochádza od politikov. Pokiaľ si politici trúfajú takéto opatrenia celosvetovo presadiť, nedá sa proti tomu nič namietať. Osobne tomu ale neverím, že sa im to podarí. Problém klimatickej zmeny sa ale dá riešiť aj inak, teda čiastočne adaptáciou na teplejšiu klímu a čiastočne efektívnym znížením emisie skleníkových plynov do atmosféry. Absolútne najdôležitejšou časťou týchto opatrení by ale malo byť uplatnenie nových technológií, ktoré už sú k dispozícii a ktoré umožnia úsporu veľkej časti spotrebovanej energie a generovanie energie s nízkou emisiou skleníkových plynov, tým aj redukciu celosvetovej emisie skleníkových plynov ( u nás aj 30%, v niektorých krajinách aj 50%, bez zníženia životnej úrovne a potravinovej bezpečnosti). Zatiaľ ale ide svet celkovo podľa najvyššieho scenára emisie skleníkových plynov (najmä CO2), čo sa zrejme v priebehu najbližších 15 rokov podstatne nezmení.
Vyjadrím sa k niektorým námetom
Predovšetkým som neuvádzal také riešenie, že sa budeme iba prispôsobovať meniacej sa klíme, čiastočne to ale ide, teda, v rozsahu oteplenia do 2 °C za storočie. Ak sa má otepliť viac, musíme riešiť zníženie emisie skleníkových plynov, a to globálne, nie lokálne v EÚ. Odborníci (nielen klimatológovia) predložili niekoľko možností (scenárov) zmeny klímy do roku 2100 v závislosti od emisie skleníkových plynov, zmien vo využívaní krajiny a rozsahu reakcie klimatického systému Zeme na tieto faktory. Politici si vybrali scenár so znížením emisie na nulu do konca 21. storočia. Ide o zjavne nereálny cieľ, pretože to nie je za súčasnej a očakávanej technológie možné. Nepoznám dôvody takéhoto rozhodnutia politikov. Riešenie cez fotosyntézu, čiže rozsiahlu výsadbu lesov a produkciu biomasy tiež nie je schodnou cestou, lebo akákoľvek biomasa sa po rozpade (horenie, hnitie, zjedenie...) kompletne premení opäť aj na CO2, čiastočne dokonca na metán, ktorý je 25-krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2. Nedokážeme totiž biomasu vo veľkom rozsahu uložiť po zemský povrch do trvalých fosílnych zásobníkov. Za najschodnejšiu cestu preto považujem riešenia, ktoré som uviedol na začiatku diskusie.
Vložil: M. Lapin: 5.XI.2014
K tomuto problému dodávam len toľko, že klimatológovia (a aj iní odborníci) už od roku 2001 navrhujú ako reálny a splniteľný taký cieľ redukcie celosvetovej emisie skleníkových plynov do atmosféry, ktorý zaručí nižší rast globálnej teploty ako 2 °C za 100 rokov.
Vložil: M. Lapin, 6.XI.2014
