V SME bol 16.V.2013 uverejnený článok WEB o otepľovaní klímy na Aljaške. V diskusii k tomuto článku som sa vyjadril aj k skleníkovému efektu atmosféry

1. Napriek tomu, že už vyše 20 rokov informujeme verejnosť o fyzikálnej podstate skleníkového efektu atmosféry ešte stále sa objavujú v blogoch, článkoch a diskusiách výrazne skreslené informácie o tomto fenoméne. V diskusii SME som napísal: Dobrý popis skleníkového efektu atmosféry je v anglickej Wikipedii: WEB. V podstate sa zhoduje s výpočtami viacerých svetových laboratórií a aj údajov uvedených v najnovších učebniciach. Podstatou oteplenia o 33 °C vplyvom existencie skleníkového efektu atmosféry Zeme je fakt, že ak by Zem bola absolútne čiernym telesom bez atmosféry (tým aj bez skleníkového efektu atmosféry), tak by bola priemerná ročná teplota jej povrchu +5,3 °C, pretože ale albedo Zeme ako celku je v súčasnosti v priemere asi 30% (30% prichádzajúceho slnečného žiarenia sa od Zeme odrazí naspäť do kozmu), tak pri takom príjme slnečnej radiácie by bola priemerná teplota zemského povrchu iba -18 °C (vďaka existencii skleníkového efektu atmosféry je skutočný globálny priemer ročnej teploty atmosféry tesne nad zemským povrchom v posledných desaťročiach až takmer +15 °C).

2. Dosť často sa stále spochybňuje úloha CO2 ako skleníkového plynu v atmosfére Zeme, k tomuto problému som v diskusii SME napísal: Podrobnosti o vplyve CO2 na skleníkový efekt atmosféry sú aj v anglickej Wikipedii: WEB. Tieto informácie sú zhodné s podkladmi v najnovších učebniciach. Dopĺňam ešte toto: Vzhľadom na to, že sa absorpčné čiary a absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov prekrývajú, tak nie je možné celkom presne stanoviť podiel skleníkových plynov na celkovom skleníkovom efekte atmosféry (33 °C). Je ale možné kvantifikovať dostatočne presne taký prípad, ak by sme z atmosféry odstránili CO2, tak by klesol skleníkový efekt o 9%, čiže o 3 °C. Na druhej strane, ak by sme odstránili všetky iné skleníkové plyny a zostal by iba CO2, tak by konečný skleníkový efekt predstavoval 26% terajšieho skleníkového efektu, čiže oteplenie 8,6 °C v porovnaní so stavom bez skleníkového efektu (-18 °C). V takomto rozsahu sa teda môže pohybovať podiel CO2 na celkovom skleníkovom efekte atmosféry Zeme. Treba brať do úvahy ešte fakt, že v regiónoch okolo severného a južného pólu je v atmosfére Zeme iba 1 až 10% z množstva vodnej pary v tropickom pásme (okolo rovníka), preto je vplyv rastu koncentrácie CO2 najvýznamnejší na otepľovaní atmosféry práve v polárnych regiónoch. CO2 je totiž rozložený v celej atmosfére Zeme viac-menej rovnomnerne (dobre premiešaný skleníkový plyn), kým vodná para je rozložená krajne nerovnomerne, pretože jej koncentrácia závisí aj od teploty vzduchu, aj od atmosférického prúdenia a aj od zdrojov výparu (vodná para je pritom v celkovom globálnom priemere najvýznamnejším skleníkovým plynom s podielom 36 až 72% pri podobných eventualitách ako sme uviedli pre CO2).

3. Obvyklým argumentom niektorých skeptikov je tvrdenie, že ak dosiahne koncentrácia CO2 takú hranicu, že sa v atmosfére pohltí všetko dlhovlnné vyžarovanie zemského povrchu, tak ďalšie zvyšovanie koncentrácie CO2 sa už na oteplení neprejaví. To je dosť častý omyl laikov pri posudzovaní účinnosti jednotlivých skleníkových plynov v atmosfére. Dlhovlnné vyžarovanie (najmä v pásme vlnovej dĺžky 5 až 50 mikrometrov) totiž neemituje len zemský povrch ale aj atmosféra ako hmotné prostredie pri určitej teplote vyššej ako absolútna nula. Ak prekročí koncentrácia niektorého skleníkového plynu kritickú hranicu, to iba znamená, že sa všetko dlhovlnné (tepelné) žiarenie emitované zemským povrchom pohltí v jeho absorpčnom pásme v atmosfére a tým sa atmosféra oteplí. Atmosféra ale tiež emituje dlhovlnné žiarenie, ktoré sa jednak absorbuje skleníkovými plynmi vo vzduchu ale tiež dosahuje aj na zemský povrch (v súčasnosti predstavuje priemerná hustota toku dlhovlnného vyžarovania zemského povrchu globálne 390 W/m2 a atmosféry smerom k zemskému povrchu globálne asi 324 W/m2). Ak pokračuje zvyšovanie koncentrácie skleníkového plynu, tak sa všetko žiarenie emitované zemským povrchom pohltí v nižších vrstvách atmosféry a tieto vrstvy tiež emitujú dlhovlnné žiarenie. Takto prebieha reťazovanie procesu absorpcie a emisie dlhovlnného žiarenia od zemského povrchu až po hornú atmosféru pri akomkoľvek zvyšovaní koncentrácie skleníkového plynu, pravda je len to, že pri rovnakom zvýšení koncentrácie skleníkového plynu sa účinok oteplenia v atmosfére postupne stále znižuje. Zjednodušený príklad (môžu nastať aj o málo odlišné eventuality): pri 1-krát CO2 je to dajme tomu oteplenie o 3 °C, pri 2-krát CO2 len o ďalších 2 °C, pri 3-krát CO2 len o ďalších 1,5 °C atď. Dopĺňam ešte: K tomu ale treba pripočítať oneskorené spätné väzby oteplenia, takže celkový účinok oteplenia bude zrejme o čosi väčší (najvýznamnejšou rýchlou kladnou spätnou väzbou je rast koncentrácie vodnej pary v atmosfére v súvislosti s oteplením - približne o 6% na každý jeden °C oteplenia, vodná para je tiež významný skleníkový plyn, inými kladnými spätnými väzbami je zmenšovanie rozlohy snehovej pokrývky a morského ľadu, topenie permafrostu, emisia CO2 z teplejšej morskej vody a CH4 z morského dna a niekoľko ďalších), na druhej strane existujú aj záporné spätné väzby, ktoré budú spomaľovať otepľovanie vplyvom rastu koncentrácie skleníkových plynov (významnými zápornými spätnými väzbami sú: rast hustoty oblačnosti a tým aj albeda Zeme, na niektorých miestach budú vplyvom zvyšovania úhrnov zrážok pribúdať ľadovce, na iných sa zvýši aktivita vegetácie a pribudne nová biomasa a niekoľko ďalších). Zväčšovanie množstva aerosólov v atmosfére má prevažne zápornú spätnú väzbu, no sú aj kladné (znečistenie snehu a ľadovcov, sadze v atmosfére...). Nedá sa ale očakávať, že v najbližšom storočí záporné spätné väzby získajú prevahu nad kladnými. Celkový účinok zosilňovania skleníkového efektu atmosféry sa preto nedá predpovedať presne ani na najbližšie desaťročia, existujú iba alternatívne scenáre možného vývoja, pričom konečnú klimatickú zmenu ešte môžu ovplyvniť niektoré prirodzené faktory meniace klímu Zeme (slnečná aktivita, vulkanická činnosť, cykly oceánickej cirkulácie...). 

Vložil: M.Lapin, 18.V.2013, 19.V.2013 (vo Fotoalbume doplním postupne súvisiace obrázky)

V Pravde bol 6.IV.2013 publikovaný článok "Extrémne, no bez rekordov" autora Milana Lapina WEB, kde sú v stručnosti analyzované príčiny anomálií počasia v uplynulých týždňoch (titulok článku tam dala redakcia Pravdy).

Text článku si môžete prečítať na WEB

Vložil: M.Lapin, 7.IV.2013, 8.30 h

Plný text príspevku zaslaný do PRAVD-y (publikované 6.IV.)

Studené počasie v severnej polovici Európy koncom marca 2013

Je zrejmé, že zimy (XII-II), zimné polroky (X-III) alebo len jednotlivé mesiace a iné obdobia v zimných polrokoch môžu byť v strednej Európe relatívne teplé alebo studené z rôznych príčin. Spravidla ide o zvláštne usporiadanie atmosférického prúdenia počas dlhšej doby, no do určitej miery to ovplyvňuje aj priemerná teplota a zaľadnenie v celej Arktíde. V niektorých zimách môže teda spôsobiť pokles teploty v strednej Európe všeobecne nízka teplota v Arktíde, v iných zase zoslabené prúdenie vzduchu od Atlantiku smerom k Európe.

V roku 2012 sme zaznamenali najmenšiu rozlohu morského ľadu v Arktíde za celú dobu pozorovaní a priemernú teplotu vysoko nad dlhodobým priemerom (DP), čo ovplyvnilo atmosférické prúdenie v širokom okolí, možno na celej severnej pologuli. V tých prípadoch, keď je Arktída relatívne teplá, vytvára sa nad severom našej planéty iba slabší cirkumpolárny vír (slabšia výšková cyklóna), čoho dôsledkom je pomalší prenos vzduchových hmôt v smere od západu na východ v pásme miernych šírok severnej pologule. Tak sa môžu vytvoriť podmienky na dlhotrvajúci prenos studeného vzduchu od severu ďaleko na juh a teplého od juhu ďaleko na sever, pričom sa zoslabuje vplyv oceánov na kontinenty. Zimy bývajú v takýchto prípadoch na časti kontinentov v nižšej zemepisnej šírke ako 55° veľmi studené a letá naopak na kontinentoch väčšinou veľmi teplé. Pretože takýto vývoj už pretrváva asi dve desaťročia, zaznamenali sme v posledných rokoch niekoľko podobných anomálií atmosférického prúdenia a aj výrazné odchýlky teploty vzduchu na rôznych miestach severnej pologule, aj o vyše 10 °C od DP obidvomi smermi počas 10-denných a dlhších období. Súbežným problémom takého vývoja počasia je výskyt veľmi intenzívnych zrážok na frontálnych rozhraniach (aj s vysokými dennými úhrnmi, pri teplote tesne pod bodom mrazu aj s vysokou snehovou pokrývkou). Ide najmä o také situácie, keď postupuje tlaková níž od nejakého teplého mora smerom na sever až severovýchod.

Aj od leta 2012 sa aj vyskytli v Európe, Ázii a Amerike významné regionálne teplotné anomálie, pričom priemerná mesačná teplota na kontinentoch celej severnej pologule bola okolo 1,0 °C nad DP, len v XII.2012 bola rovnaká ako DP. V podobnom trende pokračoval aj marec 2013, studené počasie zasiahlo teraz severnú polovicu Európy (druhá polovica marca tam bola miestami o 10 °C chladnejšia ako DP) a naopak mimoriadne teplo bolo v celej strednej Ázii a na juhu západnej Sibíri (aj o vyše 10 °C nad DP). Treba ale zdôrazniť, že polovica Európy má rozlohu 5 miliónov km², čo je však iba 1% z rozlohy celej Zeme.

V období od 22. do 31.III.2013 sme zaznamenali na Slovensku aj mimoriadny prípad najchladnejšej 10-dennej periódy od roku 1951, keď v Hurbanove dosiahla priemerná teplota len +0,7 °C (DP z obdobia 1951-1990 je +7,5 °C). Podobne to bolo aj inde na Slovensku. Médiá venovali tomuto zvláštnemu prípadu počasia oprávnenú pozornosť, lebo také studené aspoň 10-denné periódy sme na Slovensku už dlho nezaznamenali. Pravdepodobne ale nejde o rekord od začiatku meteorologických pozorovaní (od roku 1871), pretože v iných častiach roka sa od roku 1951 vyskytli ešte podstatne relatívne chladnejšie 10-denné obdobia. Je potrebné ale pripomenúť, že napríklad len v rokoch 2011 a 2012 sme zaznamenali spolu 6 podobne mimoriadnych ale rekordne najteplejších 10-denných a dlhších periód od roku 1951. V tomto prípade im však médiá nevenovali väčšiu pozornosť. Na mimoriadne teplé počasie sme si už akosi v posledných rokoch zvykli.

Milan Lapin, FMFI UK

Relácia "Rozhovory cez polnoc" v TA3, 5/6.IV.2013, 23.20-0.20 h. WEB

Na pozvanie telvízie TA3 sa na besede zúčastnili: Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., a RNDr. Juraj Tóth, PhD., z FMFI UK. Moderovaná beseda sa viedla o spoločných problémoch meteorológie, klimatológie a astronómie ako aj o aktuálnom počasí v roku 2013 a globálnom otepľovaní. Celú besedu si môžete pozrieť zo záznamu na WEB.

Vložil: M. Lapin, 6.IV.2013, 08.40 h.

Relácia "Z prvej ruky", Slovenský rozhlas 1, 4.IV.2013, 12.30-13.00 h.: WEB 

V besede s moderátorom SRO sa zúčastnili RNDr. Pavol Faško, CSc., SHMÚ a Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., FMFI UK. Témou bolo: "Sú tieto zimy normálne? Vymklo sa počasie z kĺbov? Kto za to môže a ako sa dá pred takýmto počasím/podnebím brániť?"

Prehľad otázok od moderátora: Zmenila sa klíma na Slovensku za posledných 50 rokov? Ako dlho sledujete počasie a podnebie na Slovensku? Dá sa usudzovať o trendoch? Čo spôsobilo taký zvláštny priebeh uplynulej zimy a marca? Je slovenské územie rizikovou oblasťou? Ako bude pokračovať jar, aké bude leto? Ako sa prejavia zmeny v Arktíde a zmeny Golfského prúdu? Odpovede si môžete vypočuť zo záznamu, ak kliknete na WEB 

Vložil: M. Lapin, 4.IV.2013, 19.00 h. 

Od redaktorky TA3 som dostal 10.II.2013 tri otázky, odpovede na ne boli v stručnejšej verzii odvysielané v TA3 naživo 10.II.2013 o 21.30:  http://www.ta3.com/clanok/1014642/host-v-studiu-jozef-lapin-o-snehovych-kalamitach-a-klimatickych-zmenach.html 

1. V niektorých oblastiach napadlo v krátkom čase až pol metra nového snehu. Hoci je zima a sneh k tomuto ročnému obdobiu patrí, nebol toto už predsa len extrém? Čo ho spôsobilo? Často sa spomína globálne otepľovanie, môžeme tomuto javu pripísať tohtotýždňovú snehovú kalamitu?

Odpoveď: Na začiatok uvediem niekoľko faktov: 1) Priaznivou správou je, že v súčasnosti sa dozvieme o akomkoľvek extréme počasia a kdekoľvek na svete takmer okamžite, 2) Tiež je priaznivé to, že meteorológovia dokážu s určitým predstihom predpovedať veľkú väčšinu extrémov počasia tak, aby sa predišlo významným škodám, 3) Médiá všetky extrémy počasia dramatizujú kvôli zvýšeniu sledovanosti, počítajú s tým, že si bežní ľudia extrémy počasia z minulosti nepamätajú, 4) Nepriaznivou správou je ale to, že moderná spoločnosť je v súčasnosti zraniteľnejšia v prípadoch veľkých výkyvov počasia ako v minulosti (osobná doprava, zásobovanie potravinami, elektrickou energiou a inými tovarmi). Aj v minulosti sa vyskytli u nás podobné alebo aj oveľa väčšie snehové extrémy, napríklad z obdobia 1951-1995: Bratislava Koliba: 13.2.1963 – 46 cm snehu, 9.12.1969 – 48 cm snehu, 26.12.1981 – 55 cm snehu, 16.1.1987 – 70 cm snehu, Poprad: 20.2.1952 – 70 cm snehu, 6.2.1963 – 89 cm snehu, 8.3.1970 – 71 cm snehu, Telgárt: 20.2.1962 – 140 cm snehu, 7.2.1963 – 131 cm snehu, 8.3.1970 – 119 cm snehu, Štrbské Pleso: 20.2.1962 – 165 cm snehu, 4.3.1967 – 180 cm snehu, 25.1.1976 – 280 cm snehu, Hurbanovo: 18.2.1952 – 45 cm snehu, 22.2.1956 – 47 cm snehu, 11.2.1980 – 42 cm snehu, 15.1.1987 – 38 cm snehu. Vo februári 2013 sme mali doteraz podľa meraní SHMÚ na Spiši najviac 20 až 50 cm snehu, v Tegárte a na Štrbskom Plese asi 90 cm snehu, čo je podstatne menej ako boli doterajšie rekordy z minulosti.

V minulosti ľudia na vidieku s takýmito extrémami počasia počítali a boli schopní bez väčšej ujmy prežiť aj niekoľkodenné výpadky v doprave a zásobovaní, prípadne sa vyhlásili tzv. uhľové prázdniny. Teraz spôsobuje problém aj tá skutočnosť, že zimy sú väčšinou chudobné na sneh a ak napadne občas viac snehu, tak sú ľudia a zodpovedné inštitúcie takým vývojom prekvapení kvôli horšej príprave. Veľa snehu padá občas aj v iných krajinách najmä v dôsledku toho, že je všeobecne teplejšia klíma a v atmosfére je preto viac vodnej pary. Na to, aby napadlo veľa snehu nie je potrebné výrazné ochladenie, sneh padá aj pri teplote tesne pod bodom mrazu. Dôležitý je výskyt vhodnej synoptickej situácie (cyklóna a dostatok vlhkosti v atmosfére, prípadne aj náveterné efekty).

2. Majú sa obyvatelia Slovenska pripraviť na podobné návaly snehu aj v budúcnosti?

Odpoveď: Teraz je na Slovensku takmer o 2 °C teplejšia klíma ako pred 130 rokmi, takéto oteplenie zároveň znamená, že pri cyklonálnom počasí je v atmosfére v zime asi o 15% viac vodnej pary a teda aj lepšie podmienky na výdatnejšie zrážky. Aj po ďalšom oteplení zím o 2 až 4 °C sa občas vyskytnú podmienky na to, aby počas pomaly postupujúcej cyklóny zo Stredomoria na sever napadalo v strednej Európe veľa snehu, bude to predovšetkým v náveterných polohách pohorí (aj v Bratislave a Košiciach) a v nadmorskej výške nad 500 m.

3. Aké zimy nás čakajú v horizonte cca 30 rokov? Miernejšie, alebo chladnejšie?

Odpoveď: Zimy budú určite celkovo miernejšie ako pred 50 až 100 rokmi. Postupné oteplenie zím o 2 až 4 °C do roku 2100 spôsobí, že nižšie polohy budú na Slovensku počas zimy zväčša bez snehu, nie však každý rok, počasie bude naďalej premenlivé. Viac snehu ako v minulosti očakávame aj v priemere vo výške nad 1200 m, pretože sa pravdepodobne zvýšia zimné úhrny zrážok o 20 až 30%. Napriek tomu sa môže pri občasnom ochladení vyskytnúť veľmi výdatné sneženie, ktoré výškou nového snehu prekoná aj doterajšie rekordy. Na výdatné sneženie totiž nie sú potrebné silné mrazy, stačí teplota trochu pod bodom mrazu, nevyhnutná je ale tlaková níž postupujúca najmä zo Stredomoria, ktorá prináša so sebou veľa vlhkosti v atmosfére.

Zapísal: M.Lapin, 11.II.2013, 6.30 h.

 

Dokument poskytnutý na žiadosť Mgr. Michala Jurinu z Oddelenia vzťahov s verejnosťou na Univerzite Komenského v Bratislave, spracoval: Milan Lapin, 8.I.2013 (priložené boli obrázky z tejto webstránky)

 

Názov: Zima so snehom a bez snehu na Slovensku z pohľadu klimatológa/meteorológa

 

1. Zima 2012/2013 – Otázky:

1. Aký má vplyv globálny rast skleníkového efektu atmosféry na súčasné počasie?
2. Aké extrémy počasia nás čakajú počas tejto zimy, resp. v najbližších mesiacoch?
3. Kedy prší a kedy sneží v januári a prečo?
4. Budeme bežkovať a zjazdovať na prírodnom snehu?
5. Vplyv na slovenskú ekonomiku a poľnohospodárov?
6. Potvrdzujú sa ľudové pranostiky a aké?

Odpovede:

a)      Zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry vplyvom rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (CO₂, CH₄, N₂O. O₃, freóny a ďalšie) spôsobuje to, že atmosféra pohlcuje viac dlhovlnného (tepelného) vyžarovania zemského povrchu a nižších vrstiev atmosféry. Tým sa atmosféra otepľuje a vyžaruje viac tepelného žiarenia aj smerom k zemskému povrchu. Výsledkom je stabilizácia vyššej teploty v prízemnej vrstve atmosféry. Počasie je však premenlivé aj pre iné príčiny, takže globálne otepľovanie vplyvom zosilňovania skleníkového efektu atmosféry (asi o 0,2 °C za 10 rokov v priemere) môžeme ťažko laicky spozorovať. Vyššia teplota prízemnej vrstvy atmosféry, zemského a morského povrchu ale znamená aj zvýšený výpar vody a viac vodnej pary v atmosfére (asi o 6% na jeden °C oteplenia). To vedie k zvýšeniu dynamiky tých atmosférických procesov, kde hrá dôležitú úlohu vodná para a oblačnosť.

b)      Vzhľadom na to, že sa rýchlejšie otepľuje Arktída ako subtropické a tropické šírky severnej pologule, zoslabuje prevládajúce prúdenie atmosféry od západu na východ v miernych šírkach severnej pologule. Tento efekt je ešte výraznejší v prípade studenej fázy LaNiňa v Pacifiku. To znamená, že môže tak ľahšie preniknúť studený vzduch od severu z Arktídy hlboko na juh a naopak teplý vzduch od juhu ďaleko na sever až do Arktídy. Nielen v zime ale aj v iných ročných obdobiach sa preto zvyšuje počet veľkých teplotných výkyvov napriek tomu, že je severná pologuľa celkovo v priemere teplejšia ako bola pred 40 rokmi asi o 0,7 °C.

c)       Práve uvedené striedania oteplení a ochladení môžu spôsobiť, že aj hocikedy uprostred zimy vystúpi teplota vzduchu u nás nad +10 °C, čo sa v minulosti stávalo oveľa zriedkavejšie ako v posledných 25 rokoch. Na druhej strane vyššia priemerná teplota atmosféry spôsobuje zvýšenie úhrnov zrážok až o 10% na jeden °C oteplenia. Preto sa v posledných rokoch vyskytuje v zime na viacerých miestach severnej pologule častejšie veľmi intenzívne sneženie.

d)      U nás bola v nižších polohách juhozápadného Slovenska snehová pokrývka nestabilná počas zimy aj v minulosti (aj uprostred zimy mala v Hurbanove snehová pokrývka pravdepodobnosť výskytu iba okolo 50% a v nadmorskej výške 250 m iba okolo 60%). Oteplenie zím asi o jeden °C spôsobilo posun hranice stabilnejšieho snehu približne o 300 m do väčšej nadmorskej výšky, čím sa zväčšilo územie s nestabilnou snehovou pokrývkou na celom Slovensku. Počítame s tým, že ďalšie otepľovanie zím (o 2 až 4 °C do roku 2100) spôsobí posun dobrých snehových podmienok na Slovensku až do nadmorskej výšky nad 1000 m (iba asi 5% z plochy Slovenska). Sneh bude, samozrejme, občas padať aj na nížinách, no udrží sa iba počas niekoľkých dní do najbližšieho oteplenia.

e)      Otepľovanie klímy má vplyv aj na ekosystémy a aj na viaceré sociálne a ekonomické sektory. Sú to tak pozitívne ako aj negatívne dôsledky, tých negatívnych bude ale aj u nás zrejme viac. V prvom rade je potrebné uvedomiť si jednoznačný fyzikálny účinok rastúcej teploty vzduchu na zvyšovania rizika sucha a aj prívalových dažďov. V čase keď bude prevládať anticyklonálne počasie (tlaková výš) bude pri vyššej teplote väčší výpar (až o 6% na jeden °C oteplenia), rýchlejšie sa vysuší pôda a vzrastie riziko sucha, naopak v prípade cyklonálneho počasia (tlaková níž) bude padať viac zrážok (až o 10% na jeden °C oteplenia) a vyskytnú sa aj intenzívnejšie lejaky, čo môže spôsobiť najmä v lete náhle lokálne povodne ale aj veľkoplošné povodne a zamokrenie pôdy. Otepľovanie klímy kladie vyššie nároky aj na klimatizáciu interiérov a dopravných prostriedkov a na skladovanie potravín, na druhej strane umožňuje pestovanie náročnejších plodín na teplo a zlepší podmienky letnej turistiky. V zime sa v dôsledku otepľovania klímy znižujú náklady na vykurovanie. Otepľovanie klímy tiež predlžuje vegetačné obdobie smerom k februáru, čím vzrastá riziko poškodenia rastlín a ovocných stromov neskorými jarnými mrazmi, pretože dĺžka dňa a noci sa meniť nebude. Oteplenie zím umožňuje prežitie viacerých druhov hmyzu a iných škodcov, ktoré nemajú na Slovensku prirodzených nepriateľov, môžu sa sem zavliecť aj niektoré druhy onemocnení z teplejších oblastí Zeme.

f)       Skoro všetky ľudové pranostiky vznikli pred niekoľkými storočiami, keď bola u nás klíma väčšinou oveľa chladnejšia, niektoré aj v iných oblastiach Európy. Preto je ich platnosť veľmi obmedzená, občas aj sporná. Tvoria ale súčasť ľudovej umeleckej tvorby a preto ich netreba zavrhovať.

 

2. Klimatické zmeny na Slovensku v horizonte 10 a 20 rokov? Otázky:
   1. Budeme musieť pestovať nové plodiny?
   2. Aké extrémy klímy nás čakajú?

Odpovede:

a)      Už v súčasnosti sa pestujú na Slovensku nové plodiny, prípadne sa iba posúva ich efektívny pestovateľský región smerom na sever a do väčšej nadmorskej výšky. Týka sa to napríklad kukurice a viniča. Ide teda predovšetkým o také plodiny a dreviny, ktoré potrebujú viac tepla v lete alebo počas vegetačného obdobia. Nie je však žiaden predpoklad na to, aby sme u nás pestovali v budúcnosti subtropické alebo tropické plodiny. Aj po oteplení o 4 °C sa budú v zime ojedinele vyskytovať na nížinách silnejšie mrazy ako –20 °C, čo znemožní akýkoľvek pokus o pestovanie subtropických viacročných plodín a drevín v exteriéri.

b)      Extrémy počasia nesúvisia priamo s globálnym otepľovaním, alebo nesúvisia tak významne, že by to mohli laici spozorovať. Veľké extrémy počasia sa vyskytovali aj v minulosti, boli aj iného druhu ako v súčasnosti a ľudia na ne poväčšine už pozabudli. Tiež je potrebné zdôrazniť aj to, že teraz žijeme v dobe zrýchlenia toku informácií a vieme takmer okamžite o akejkoľvek udalosti na celom svete. Média šíria prevažne negatívne informácie, čo znamená, že sú až presýtené rôznymi katastrofami a nešťastnými príhodami, vrátane tých, ktoré súvisia s počasím. Meteorológovia a klimatológovia, ale aj hydrológovia, analyzujú extrémy na základe kvalitných dlhodobých meraní zložitými štatistickými metódami. Na základe takej analýzy môžeme potvrdiť len to, že výrazne pribúdajú tzv. teplé extrémy, teda také, ktoré súvisia s rekordne vysokou teplotou vzduchu. Týka sa to tak denných teplotných maxím ako aj mesačných a sezónnych priemerov teploty vzduchu. V posledných 25 rokoch sa vyskytli asi 5-krát častejšie rekordy najvyššej teploty vzduchu ako rekordy najnižšej teploty vzduchu od začiatku systematických meraní. Na značnej časti sveta pribudli aj extrémy dlhodobého sucha, lesných požiarov a ničivých povodní, ktoré jednoznačne súvisia s otepľovaním klímy a so zmenou režimu sezónnych dažďov.

 

3. Na akých zaujímavých projektoch sa v súčasnosti pracuje na katedre?

Odpoveď:

V Oddelení meteorológie a klimatológie (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na FMFI UK) sme v posledných rokoch riešili niekoľko zaujímavých projektov, z ktorých sa iba časť dotýkala priamo globálneho otepľovania. Pomohli sme budovať sieť automatických meteorologických staníc v Srbsku v rámci projektu NPOA, zúčastnili sme sa na riešení projektu MŽP SR a SHMÚ, s názvom „Adaptácia na klimatickú zmenu“, riešili sme postupne niekoľko projektov VEGA zameraných na analýzu zmien a variability klímy a na prípravu scenárov klimatickej zmeny, sme spoluriešiteľmi dvoch projektov APVV zameraných na možné dôsledky klimatických zmien vo vodnom hospodárstve a v hydrologickom cykle na Slovensku, sme spoluriešiteľmi projektu MŽP SR a SHMÚ s názvom „Národná inventarizácia a projekcia emisie skleníkových plynov“, boli sme spoluriešiteľmi projektu Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK s názvom „Environmentálne rádionuklidy v atmosfére“.

Tento dokument bude zrejme použitý na vypracovanie tlačových správ uvedeného oddelenia, za obsah tlačových správ nemôžem zodpovedať, pokiaľ mi nebudú zaslané na autorizáciu.  

 

Dňa 27.XII.2012 som poskytol 15-minútový rozhovor televízii TA3 na tému Vianočné extrémy počasia a súvislosti s globálnym otepľovaním (tu je skrátený a nie celkom presný prepis rozhovoru s redaktorkou TA3, časť z neho je uvedená na:  http://www.ta3.com/clanok/1012082/klimatolog-milan-lapin-o-vykyvoch-pocasia.html )

Otázka: Počas Vianoc sa vyskytlo niekoľko pozoruhodných extrémov počasia, ako to viete vysvetliť?

Odpoveď: Je to tak, v Nemecku, Rakúsku, Česku a na juhu Maďarska sa vyskytli neobvykle vysoké maximá teploty vzduchu, v Mníchove aj vyše +21 °C u nás pri Štrbskom Plese až +12 °C. Na druhej strane sme na viacerých miestach severnej pologule zaznamenali pomerne silné mrazy aj v porovnaní s dlhodobými priemermi. Je to spôsobené zoslabením zonálneho prúdenia (zo západu na východ) kvôli relatívne mimoriadne teplému počasiu v Arktíde (aj preto sme mali v Arktíde v roku 2012 najnižšiu plochu letného morského ľadu od začiatku pozorovaní). Preto nemohol prúdiť teplejší morský vzduch do vnútrozemia kontinentov, no na druhej strany sa zlepšili podmienky na hlboké vpády studeného vzduchu od severu na juh a teplého vzduchu od juhu ďaleko na sever. Niektoré extrémy sa ale v médiách neprimerane dramatizujú, bezdomovci môžu zamrznúť v Rusku a na Ukrajine aj počas normálne sa vyskytujúcich mrazov. Na niektorých miestach sa ale silnejšie mrazy nevyskytli viac rokov za sebou a ľudia (aj zodpovedné inštitúcie) na ich možný opätovný výskyt akosi pozabudli (mrazy okolo -50 °C sa v minulosti niekde na Sibíri vyskytovali dosť často, no spravidla nie každý rok na tom istom mieste).

Otázka: Nie je tých extrémov počasia v posledných rokoch akosi priveľa?

Odpoveď: Zvýšený výskyt extrémov počasia sa najmä v mediálnych informáciách dá vysvetliť takto: Máme oveľa lepší prehľad o výskyte akýchkoľvek výkyvov počasia v porovnaní s normálnym stavom ako kedykoľvek predtým. Meteorologické pozorovania sú rozložené po celej Zemi v hustej sieti staníc, nepretržite merajú aj satelity a meteorologické lokátory. V podstate do jednej hodiny vieme podrobnosti o vývoji počasia kdekoľvek na svete. Na druhej strane je aj oveľa väčší počet obyvateľov na Zemi a majú aj väčší a drahší majetok, preto sú aj škody väčšie ako v minulosti. My meteorológovia a klimatológovia hodnotíme extrémy počasia iba na základe dlhodobých meraní (až od roku 1775), ktoré naznačujú, že sa výskyt extrémov počasia iba mierne zvýšil. Napríklad ale rekordy mexím teploty vzduchu sú v strednej Európe počas posledných 23 rokov asi 5-krát častejšie ako rekordy miním teploty vzduchu, čo je už klimatologicky významná zmena.

Otázka: Nie sú tieto extrémy prejavom globálneho otepľovania?

Odpoveď: Jednotlivé extrémy počasia, dokonca ani jednotlivé mimoriadne roky nemôžeme spájať s globálnym otepľovaním. Počasie je prirodzene premenlivé a extrémy sa vyskytovali aj v minulosti. Za prejav globálneho otepľovania môžeme považovať iba takéto extrémy, ktoré sa vyskytujú častejšie dajme tomu počas 30-ročného obdobia v porovnaní s minulosťou. Globálne otepľovanie vplyvom zosilňovania skleníkového efektu atmosféry, teda kvôli človekom spôsobenej emisii skleníkových plynov do atmosféry, ničeniu tropických pralesov a iným zásahom človeka do klimatického systému Zeme, sa prejavuje v posledných 50 rokoch rastom globálnej teploty asi o 0,2 °C za 10 rokov, čo bežný človek sotva môže spozorovať. Oveľa väčšie (ale krátkodobé) zmeny obidvomi smermi sú spôsobené prirodzenými príčinami zmien klímy.

Otázka: Ako pôsobia prirodzené faktory na zmeny klímy?

Odpoveď: Sú to napríklad veľké sopečné erupcie, zmeny slnečnej aktivity, ale najmä striedanie javov ElNiňo a LaNiňa, ktoré môžu spôsobiť krátkodobé výkyvy priemernej globálnej teploty na obidve strany aj o 0,3 °C za rok až dva roky. Iné prirodzené zmeny klímy boli v minulosti takmer vždy veľmi pomalé. Trvalo tisíce až milióny rokov, kým sa globálna teplota zmenila o viac ako 2 °C. teraz sa tak môže stať za 100 rokov kvôli činnosti človeka.

Otázka: Nedávno bol svetový Summit o zmene klímy v meste Dauha, aký máte názor na význam takýchto podujatí?

Odpoveď: Na začiatku, teda pred rokom 1998, sme si my klimatológovia mysleli, že existuje úprimná snaha svetových politikov dohodnúť sa na celosvetových opatreniach na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry a iných zásahov ľudí do klimatického systému Zeme. Teraz nám je už ale jasné, že tieto Summity pod patronátom OSN, na ktorých sa zúčastňuje aj viac ako 10 tisíc politikov, úradníkov ministerstiev, aktivistov mimovládnych organizácií, ale iba malý počet odborníkov zaoberajúcich sa zmenami klímy a ich dôsledkymi, nemôžu priniesť veľký pokrok v tomto snažení. Politici obhajujú predovšetkým záujmy svojich krajín a niektorých záujmových skupín, predovšetkým z prostredia priemyslu založeného na využívaní fosílnych palív. Všetky doterajšie dohody (aj Kjótsky protokol) viedli najmä k tomu, že sa s emisiami skleníkových plynov začalo obchodovať, no globálna emisia skleníkových plynov sa neznížila, naopak ešte rýchlejšie z roka na rok rastie. Redukcia emisie sa totiž netýka rozvojových krajín a Číny, kam sa takýto priemysel presúva. Objavujú sa aj rozpory medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami a aj medzi veľmocami navzájom (USA napríklad ani neratifikovali Kjótsky protokol). Zdá sa, že jediným reálnym opatrtením na vysporiadanie so zmenou klímy je adaptácia, teda prispôsobenie sa teplejším klimatickým podmienkam. Rozvinuté krajiny, aj Slovensko, máme na adaptáciu dosť prostriedkov a ani nebudeme klimatickou zmenou tak postihnutí ako rozvojové krajiny. Rozvojové krajiny nemajú proistriedky na adaptáciu, čo môže v týchto regiónoch vyvolať sociálne a vojenské konflikty. Vtedy sa to bude ale týkať aj nás, lebo vlny utečencov budú smerovať predovšetkým do rozvinutých krajín.

Otázka: ako sa prejaví zmena klímy na Slovensku?

Odpoveď: Očakávame, že sa do roku 2100 oteplí u nás o 2 až 4 °C a príliš sa nezmenia ročné úhrny zrážok. Nakoniec, aj za posledných 130 rokov sa u nás oteplilo o 1,8 °C a veľmi si to bežní ľudia ani nevšimli. Je ale pravda, že kým pred 50 romi na Orave nemohli ani pomyslieť na pestovanie kukurice, teraz sa jej tam darí dosť dobre, počul som dokonca, že sa darí občas aj viniču pod Vysokými Tatrami. U nás ale očakávame najmä problémy so suchom a občasnými povodňami. Pri vyššej teplote vzduchu sa zvyšuje výpar a keďže úhrny zrážok asi neporastú, naopak v lete sa môžu aj znížiť, tak tu budeme mať častejšie sucho aj počas viacerých rokov za sebou a problémy so zásobovaní vodou, aj pitnou. Počas ojedinelých cyklonálnych situácií v lete ale môžu spadnúť veľmi vysoké úhrny zrážok, ktoré spôsobia lokálne alebo veľkoplošné povodne. Také sme naposledy zažili v roku 2010.

Poznámka: Pretože sa tento rozhovor vysielal 27.XII a bude vysielať aj inokedy v TV TA3 iba zo záznamu, tak je pravdepodobné, že odznejú z neho iba niektoré časti.

Vložil:  M.Lapin, 28.XII.2012 

Dňa 5.XII.2012 zverejnil denník SME nasledujúci článok: http://www.sme.sk/c/6627277/najchladnejsie-ma-byt-v-decembri-tuhu-zimu-necakaju.html . Pôvodnú informáciu spracoval Pavol Matejovič, na základe podkladov od J. Pecha a M. Lapina a zaslal ju do SITA (táto informácia bola zverejnená aj inde, skrátene aj v hlavných TN STV1 dňa 8.XII.2012).

Text pôvodnej informácie: 

Po veľmi teplej jeseni pravdepodobne teplotne normálna zima

Dňom 1. decembra začala meteorologická zima, ktorá bude trvať do 28. februára. Ochladenie, ktoré prišlo na začiatku decembra, bolo citeľné najmä po veľmi teplom novembri a vlastne celej jeseni. Tá skončila v Hurbanove ako 4. najteplejšia od začiatku meteorologických pozorovaní. Jej priemerná teplota dosiahla 12,1 °C, čo je +2,1 °C nad dlhodobým priemerom 1901-2000. Podľa pozorovaní Slovenského hydrometeorologického ústavu boli na viacerých miestach Slovenska, najmä v novembri, prekonané rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu, a to aj v stredných a vysokých horských polohách. Výraznejšie ochladenie bolo pozorované len na konci októbra – 29.10. sa miestami aj v nižších polohách prechodne vytvorila snehová pokrývka. Podobná situácia s výskytom októbrového sneženia bola pozorovaná v poslednom dvadsaťročí pomerne často. Je rovnako zaujímavé, že snehové vločky sa v októbri vyskytli po najteplejších letách od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. Napriek tomu, že najmä v októbri sa vyskytli výdatné zrážky, deficit zrážok po dlhotrvajúcom veľmi suchom období a mimoriadne teplom lete stále pretrváva.

V priebehu jesene prevládala zoslabnutá cirkulácia medzi pevninou a oceánom (tzv. severoatlantická oscilácia bola v negatívnej fáze). Takýto trend je pozorovaný už pomerne dlho, približne od roku 2008. Je predpoklad, že bude pretrvávať aj počas tejto zimy. Do strednej Európy bude preto prechodne prenikať aj chladnejší vzduch z vyšších zemepisných šírok, studené periódy sa preto budú striedať s teplejšími. Priemerná teplota zimy na základe dlhodobých pozorovaní (1961-1990) je v Oravskej Lesnej -4,5 °C a v Hurbanove -0,1 °C.

Na základe prognostických modelov európskych a amerických meteorologických služieb je predpoklad, že zima 2012/2013 bude na území Slovenska teplotne normálna. Relatívne najchladnejším mesiacom by mal byť december, kedy sa očakávajú častejšie vpády studeného vzduchu z vysokých zemepisných šírok. V mesiacoch január a február by vpády studeného vzduchu mali byť menej časté a preto sa očakáva, že tieto dva zimné mesiace budú o niečo teplejšie, ako je dlhodobý priemer 1901-2000.

Úhrny zrážok predpovedajú modelové centrá pre strednú Európu v medziach normálu, čo pri predpokladanom zoslabnutí zonálnej cirkulácie znamená, že zrážky sa budú vyskytovať prevažne počas kratších epizód cyklonálneho počasia. Počet dní so súvislou snehovou pokrývkou bude v nížinách juhozápadného Slovenska za celú zimu pravdepodobne menší, než dlhodobý priemer, ale môžu sa vyskytnúť aj dni s bohatou snehovou nádielkou. Za celú zimu sa v tejto oblasti vyskytuje v dlhodobom priemere 35 až 40 dní so súvislou snehovou pokrývkou.

Počasie je najmä v zime lokálne veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať, aký bude mať toto ročné obdobie charakter na tak malom území, ako je Slovensko. Príkladom je aj zima 2011/2012, ktorá bola ako celok teplotne normálna, pričom kladná teplotná odchýlka bola pozorovaná v južnej, záporná v severnej časti nášho územia. Ako normálnu u nás hodnotíme zimu s odchýlkou od -1,0 do +1,5 °C od normálu a približne v takomto intervale boli teplotné odchýlky počas poslednej zimy. Najchladnejším mesiacom bol február, kedy 3. februára 2012 poklesli minimálne teploty v kotlinách severného Slovenska na -30 až -33 °C. V minulosti sa však teploty pod -30 °C vyskytovali v kotlinách severného Slovenska častejšie. Počas veľmi studených zím sa občas vyskytovali aj v nížinách juhozápadného Slovenska. Naposledy to bolo 7. januára 1985, keď v Kuchyni pri Malackách klesla minimálna teplota na -30,3 °C.

Je však len málo pravdepodobné, že zima 2012/2013 bude ako celok tuhá. Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola totiž aj v novembri na rekordne nízkej úrovni a Atlantický oceán v blízkosti Európy a priľahlá časť Severného ľadového oceánu sú v priemere relatívne teplé   Čoraz významnejším faktorom, ktorý vplýva na klímu celej Zeme, je sústavne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. To sa prejavuje aj v zimnom období. Posledné tuhé zimy sa u nás vyskytli v osemdesiatych rokoch (zimy 1984/85 a 1986/87).

Vložil: M. Lapin, 9.XII.2012 

Dňa 31.X.2012 som poskytol rozhovor týždenníku EuroTelevízia, nasledujúci autorizovaný text rozhovoru bol iba s nepatrnými zmenami zverejnený aj s obrazovou dokumentáciou na dvojstránke tohoto týždenníka 10.XI.2012

Aké bude Slovensko o 100 rokov?

TITULOK: Zem ako na dlani

PEREX: Počas rozhovoru ho vyrušili tri telefonáty z médií – chceli vyjadrenie k hurikánu Sandy, ktorý spustošil New York. Klimatológ Prof. RNDr. MILAN LAPIN, CSc. však rozumie nielen prírodným živlom, ale vidí trochu aj do budúcnosti.

Príroda je nevyspytateľná, no vývoj počasia sa dá aj modelovať a aj predpovedať. „Kým fyzici väčšinou pozorujú uzavreté procesy v laboratóriu, meteorológ sleduje celú Zem naraz. To sú tisícky rôznych procesov! Niektoré sa dajú modelovať a z počiatočných znakov sa dá predpovedať ich vývoj. Veľa procesov je však chaotických, náhodných, ale i pri nich vieme pomocou štatistických metód určiť pravdepodobný vývoj. Nedávno sme videli, ako meteorológovia v USA správne predpovedali dráhu a silu hurikánu Sandy. No dnes už robíme aj predpovede v tvare alternatívnych scenárov na 100 rokov dopredu. To je aj moja práca,“ vysvetľuje profesor Lapin, ktorý sa už vyše polstoročie venuje meteorológii a klimatológii. A hoci tvrdí, že nie je ničím výnimočný, ak niekde vo svete alebo aj u nás zúria prírodné živly, novinári mu volajú ako prvému.

Enviro osobnosť roka

V médiách často upozorňuje na hrozbu globálneho otepľovania, čo nie je veľmi po chuti niektorým záujmovým skupinám. Jeho prínos k ochrane životného prostredia však ocenili vlani na festivale Ekotopfilm titulom Enviro osobnosť roka. „Beriem to tak, že ma na záver produktívneho veku ocenili za moje environmentálne aktivity. Nepatrím však k prívržencom hnutia Greenpeace, ktoré má oveľa extrémnejšie názory, no mám ďaleko aj od skeptikov, ktorí spochybňujú hrozbu globálneho otepľovania alebo len podiel človeka na globálnom otepľovaní. Skôr to vyrovnávam a v diskusiách sa snažím dávať veci na pravú mieru – ako fyzik mám rád fyzikálnu interpretáciu,“ vraví profesor Lapin. Ako vedec však nevidí budúcnosť našej planéty príliš ružovo. „Pesimistický scenár nám hrozí vtedy, ak bude ľudstvo pokračovať v negatívnom ovplyvňovaní prírody a nebude myslieť na zadné vrátka. Ak vyťažíme všetky dostupné zdroje energie, budeme sa síce mať chvíľu dobre, no potom príde zlom, keď už žiadne lacné zdroje nezostanú. Naopak, optimistický scenár príde na rad vtedy, ak sa bude investovať do vedy a nových technológií, aby sme šetrili prírodné zdroje energie a rozvíjali alternatívne.“

Po nás potopa?

Ak si myslíme, že nás sa globálne otepľovanie netýka, sme na omyle. Hoci sa už dnes zvykneme v lete sťažovať na extrémne horúčavy a sucho, mali by sme sa pripraviť, že to bude ešte horšie. „O 100 rokov bude na Slovensku pravdepodobne teplejšie o 2 až 4 stupne Celzia, takže nás čakajú ešte väčšie extrémy (4 stupne je normálny rozdiel medzi Komárnom a Popradom). V zime bude padať viac zrážok, väčšinou vo forme dažďa. V lete budú dlhé obdobia sucha a krátke obdobia intenzívnych lejakov. Nie je to pre naše končiny príliš dobrá perspektíva – ani pre ekonomiku, ani pre prírodu,“ upozorňuje profesor Lapin. Mnohí sa však riadia heslom „Po nás potopa“ a neberú varovania klimatológov vážne. „Sledujú filmy a seriály, kde chcú všetci využiť svoju príležitosť tu a teraz a vôbec sa nezamýšľajú nad budúcnosťou. Aj u nás si dnes mladí ľudia požičiavajú peniaze, a pritom nevedia, či ich budú môcť splácať. My sme boli vychovávaní inak – kupovali sme si len to, na čo sme mali našetrené. Veď keby chcel celý svet mať takú životnú úroveň, ako je dnes v USA, potrebovali by sme na to 2 alebo až 2,5 planéty! Ak by sme sa, naopak, trochu uskromnili, ekonomika by síce vyvíjala pomalšie, ale mali by sme sa lepšie všetci – aj naše deti a vnuci,“ uvažuje klimatológ.

Nemá nástupcov

Na prahu 65. narodenín sa môže pýšiť najvyšším akademickým titulom a má na svojom konte vyše 330 publikácií, takže by si už pokojne mohol dopriať zaslúžený oddych. No i dnes pôsobí ako vedúci Oddelenia meteorológie a klimatológie a učí študentov. „Nemôžem odísť do penzie, lebo nemám ešte nástupcu. Absolventi našej fakulty majú väčšinou hneď po nástupe do prvého zamestnania vyššie platy ako ich učitelia, takže je veľmi ťažké udržať ich na škole. Školstvo je dnes v ťažkej situácii. Ani na dôchodku by však nesedel so založenými rukami – miluje lyžovanie a plávanie, dokonca o nich zriadil aj webové stránky. „Máme chalupu s hospodárskymi budovami a väčším pozemkom na strednom Slovensku, kde chodím oddychovať. Sused má 8 koní a keby som už bol na dôchodku, mohol by som si od neho kúpiť dva kone a venovať sa rekreačnému farmárčeniu“.“

(VIZITKA - stĺpček)

Polstoročie s počasím

Milan Lapin začal s meteorológiou už ako 10-ročný. „Otec sa venoval ovocinárstvu a vinohradníctvu, takže každý deň pozorne sledoval predpovede počasia. Odoberal aj časopis Ovocinár a vinohradník, kde bol na poslednej strane každý mesiac článok o počasí od doktora Petra Forgáča. Ja som si ho vždy so záujmom prečítal a tiež som začal pozorovať počasie. Keď si to všimol učiteľ zemepisu, dal mi knižku Základy meteorológie, a tak som si doma zriadil meteorologickú stanicu,“ spomína Prof. Milan Lapin. Už vtedy bol rozhodnutý, že sa stane meteorológom. Na vysokej škole začal študovať matematiku a fyziku, no hneď zisťoval, či sa bude otvárať aj špecializácia meteorológia. „Museli sa prihlásiť aspoň traja študenti, tak som prehovoril ďalších troch,“ spomína s úsmevom. Diplomovú prácu nakoniec robil v Prahe. Zameral sa totiž na numerické prognózy počasia pomocou počítačov a jediný taký počítač mali v tom čase v Prahe. Meteorológii sa venoval aj počas vojenskej služby, kde robil predpovede pre letectvo. S numerickými modelmi by však na Slovensku v tom čase nemal šancu, a tak presedlal na klimatológiu – roky pôsobil v rôznych funkciách v Hydrometeorologickom ústave, až kým mu v roku 1996 neponúkli miesto vedúceho Katedry meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.

 Autor: Vitalia Bella, Foto: Juraj Miček

 Vložil: M. Lapin, 11.XI.2012

Dňa 30.X.2012 som poskytol stanovisko k hurikánu Sandy STV2 v relácii Komentáre o 21.30 v priamom prenose

Záznam rozhovoru je na: http://www.stv.sk/online/archiv/komentare

Podobný rozhovor som poskytol aj Slovenskému rozhlasu a odvysielaný bol v Rádiožurnále o 12. a 18. hodine, 30.X.2012.

Vložil: M.Lapin, 31.X.2012

 

Dňa 30.X. som poskytol informácie o hurikáne Sandy aj portálu www.aktualne.sk, môžete si ich prečítať na:  

http://aktualne.atlas.sk/hurikan-sandy-na-katrinu-nema-do-historie-sa-zapise-cestou-na-sever/zahranicie/amerika/

Vložil: M. Lapin, 31.X.2012 

Dňa 29.X.2012 som poskytol online rozhovor TV TA3 v relácii Téma dňa o tom, že prečo sa hurikán Sandy premenil na mimoriadne nebezpečnú "superbúrku"

Záznam rozhovoru je na: http://www.ta3.com/clanok/1008568/superburka-utoci-na-usa-kto-vyhral-na-ukrajine.html

Vložil: M. Lapin, 30.X.2012

Dňa 4.X.2012 som poskytol časopisu ŽIVOT rozhovor v nasledujúcom autorizovanom znení (Život, č. 42, 2012, titulok článku "Horšie než kríza" dala redakcia časopisu)

 

V Arktíde je najmenej plávajúceho ľadu za celú históriu meraní. Čo to znamená?

Je ho len polovica z toho, čo bolo pred rokom 1980. V lete zvyklo byť plávajúceho ľadu 5 až 5,5 milióna štvorcových kilometrov, toto leto ho bolo len 2,2 milióna štvorcových kilometrov.

 

Je to problém?

Je, priamo to zasahuje do procesov v polárnych oblastiach. Ak je more pokryté ľadom a na ňom je sneh, správa sa ako kontinent. Kontinenty sa v zime veľmi rýchlo ochladzujú, no mimo kontinentu sa atmosféra zohrieva od oceánu. Ak je v tzv. arktickom bazéne v Severnom ľadovom oceáne súvislý ľad, v októbri sa tam začne formovať arktická vzduchová hmota, ktorá vo februári dosiahne teplotu až mínus 50 stupňov Celzia. Odtiaľ prichádzajú vpády studeného vzduchu na juh. Ak je tam studeného vzduchu málo, deformuje to cirkuláciu atmosféry a počasie vyzerá inak.

 

Ako?

Mení sa cirkulácia atmosféry a je slabšie západné prúdenie. Kontinenty sú potom suchšie, lebo zrážky môžu prísť len od oceánu. Ak by ľad v Arktíde zmizol, počasie by bolo extrémnejšie – dlhé obdobie sucha striedané krátkymi obdobiami s výraznými zrážkami. Pásma, kde sa vyskytujú nejaké druhy rastlín a živočíchov, by boli rozdelené inak. Tak už na Zemi bolo, ale vtedy na nej ešte nežili ľudia.

 

Stále sú však aj odborníci, ktorí globálne otepľovanie spochybňujú.

Väčšinou nemajú fyzikálne vzdelanie, nerozumejú klimatológii ani meteorológii, ale rozumejú napríklad naftárskemu a uhoľnému priemyslu. Tí pochopiteľne nechcú počúvať varovania.

 

Čo český prezident Václav Klaus, hlasný odporca vedcov, ktorí upozorňujú na otepľovanie...

On je ekonóm a ide mu o ekonomickú prosperitu. Tá sa dá zabezpečiť vtedy, keď budú lacné zdroje energie. Ekonóm nerozmýšľa nad tým, čo bude o 50 rokov a politik nerozmýšľa občas ani nad tým, čo bude o päť rokov. Niektorí nedokážu pochopiť, že skleníkový efekt atmosféry je fyzikálny proces, ktorý vieme presne zmerať.

 

Pred časom ste vysvetľovali, že ak sa v Arktíde bude vinou otepľovania roztápať ľad viac, ako je normálne, teoreticky to môže znamenať aj ochladenie. Ako je to možné?

Ak sa spomalí západné prúdenie, zlepšia sa podmienky na hlboké vpády studeného vzduchu od severu a vpády teplého vzduchu na sever. Čiže počasie bude extrémnejšie. Arktída nie je zasa taká teplá, aby tam vzduch nebol pre nás studený. Len nebude mať mínus 50, ale mínus 30 stupňov Celzia. To sa stalo aj minulú zimu, kedy k nám na 16 dní od severovýchodu naprúdil taký studený vzduch.

 

Čiže napriek globálnemu otepleniu niekedy môžeme zažiť aj obdobie krutej zimy?

V minulosti sa taký jav opakoval častejšie, ale nie vždy zasiahol Strednú Európu. Teraz sú všetky predpoklady na to, aby aj v nasledujúcej zime bola celková teplota nad dlhodobým priemerom, lebo aj oceány a aj Arktída sú teplejšie ako normál, je málo ľadu, začalo El-niňo. Ale nevylučujem, že v niektorých menších častiach kontinentov bude zima studená.

 

Existujú aj informácie, že čím rýchlejšie sa bude topiť v Arktíde ľad a voda z neho bude prúdiť proti teplému Golfskému prúdu, tým je pravdepodobnejšie, že Golfský prúd sa zastaví a Európa sa v priebehu niekoľkých mesiacov môže dostať do malej doby ľadovej. Je to pravda?

Teraz prežívame veľkú dobu ľadovú, ktorá trvá už tri milióny rokov. V rámci veľkej doby ľadovej boli kratšie doby ľadové - zhruba stotisíc ročné, keď ľadovec siahal až po Karpaty a kratšie doby medziľadové, keď bolo relatívne teplo. Už 12 tisíc rokov sme v medziľadovej dobe. Ak sa odkloní Golfský prúd smerom na juh západne od Írska, tak priestor medzi Veľkou Britániou, Nórskom a Grónskom sa môže ochladiť o päť aj viac stupňov. Napriek tomu, že globálne sa oteplí, tak asi tri percentá plochy Zeme by sa výrazne ochladili.

 

Naše pásmo by ochladenie nezasiahlo?

Asi nie, ale zmenila by sa cirkulácia atmosféry a Európa by bola pravdepodobne oveľa suchšia. No nedramatizoval by som ochladenie súvisiace so skorším obratom Golfského prúdu smerom na juh. Je to len jedna z mnohých možností, už sa to viackrát stalo, len boli iné podmienky. Pred osemnásťtisíc rokmi sa postupne začal roztápať Labradorský ľadovec, vytvorili sa veľké jazerá, ktoré sa naraz vyliali do Atlantického oceánu, čo spôsobilo zmenu Golfského prúdu. Lenže teraz sa nemôže naraz vyliať tak veľa sladkej vody, lebo Grónsky ľadovec sa bude topiť pomaly.

 

Pociťujeme už teraz negatívne javy globálneho oteplenia, ktoré zásadne menia počasie v jednotlivých krajinách?

Samozrejme, veď v Škandinávii majú miestami o 50 percent viac zrážok, ako pred päťdesiatimi rokmi...

 

...kým u nás zrážky klesajú.

Klesajú, ale ak sa vyskytne taký rok, ako 2010, kedy sa stabilizovala nad našim územím cyklóna, tak padá veľa zrážok. Vtedy sme mali za rok o 64 percent zrážok viac, ako je normál. Počasie sa začína správať extrémnejšie.

 

Roľníci budú každý rok v strese, či zaprší, alebo nie...

To je mylná predstava, nepôjde len o roľníkov, ale o všetkých. Keď nebude dosť plodín, potraviny budú drahé pre všetkých. Tento rok je málo potravín na celom svete. Ak sucho postihne kľúčové oblasti, kde sa pestujú plodiny – USA, Rusko a Európsku úniu, tak chýbajú na celom svete. Afrika ich nevypestuje dostatok, India vypestuje akurát toľko, koľko zjedia, Čína takisto. A ak nemáme dosť vody, tak trpia tiež všetci, nielen poľnohospodári. Sú prázdne rieky, studne vysychajú, rastú problémy so zásobovaním pitnou vodou.

 

Toto je naša budúcnosť?

Nie stále, ale občas nám to hrozí. Je načase zamyslieť sa, či predsa len nemôžeme vypúšťať menej skleníkových plynov do atmosféry, aby sme spomalili klimatickú zmenu. Ukazuje sa však, že ľudstvo také riešenie nechce. Potom sa musíme prispôsobiť. Adaptovať sa dá, ak náklady nie sú príliš vysoké. Keď pri topení ľadovcov stúpne za jedno storočie hladina oceánov až o 1,5 metra, tak Holanďania, Angličania, Američania sa ešte prispôsobiť vedia, také hrádze sa dajú postaviť. Ale určite sa neprispôsobí Egypt, Banlgadéš a podobné krajiny. Keby sa roztopila polovica ľadovcov v Grónsku a polovica v západnej Antarktíde, tak by stúpla hladina oceánov o 5 až 7 metrov, čo už je o inom, asi miliarda ľudí by sa musela presťahovať. Ak bude globálne otepľovanie pokračovať podľa nepriaznivého scenára, tak sa to môže stať približne o päťsto rokov. Keď sa zvýši globálna teplota o štyri stupne Celzia, tak by sme sa vrátili späť o päť miliónov rokov, kedy nebolo na severnej pologuli žiadne zaľadnenie.

 

Ľudia môžu povedať, že ich to zaujímať nemusí, ak to bude o 500 rokov.

Veď práve. Ale nástup oteplenia je tak rýchly, že z desaťročia na desaťročie sa menia podmienky pre poľnohospodárov, lesy, bývanie. Pred dvadsiatimi rokmi nikomu nenapadlo, že treba klimatizáciu bytov. Teraz sa nové byty stavajú s klimatizáciou, lebo v lete už máme 50-60 dní, počas ktorých musíme klimatizovať. Čiže aj v rozsahu jednej generácie sa menia podmienky na život. Pestovať kukuricu na zrno na Orave bol pred tridsiatimi rokmi nezmysel. Teraz sa na Orave sťažujú, ak im niektorý rok kukurica nedozreje. Na Slovensku sa za 130 rokov oteplilo o 1,7 stupňa Celzia. Laik si povie – čože to je? Lenže 1,7 stupňov Celzia je klimatický rozdiel medzi Žilinou a Komárnom.

 

Cítiť to aj pri pestovaní iných rastlín, ako obilia, či kukurice?

Na juhu Slovenska sa napríklad marhule už nevysádzajú na južné, ale severné svahy. Lebo na južných svahoch zakvitnú občas už koncom februára, začiatkom marca. Lenže vtedy je ešte tak dlhá noc, že keď sem vpadne studený vzduch, tak určite mrzne a aj v posledných rokoch veľmi často ovocné stromy pomrzli. Lebo zavčasu kvitli.

 

Sú už na Slovensku tropické choroby, ktoré tu nikdy neboli?

Komáre, ktoré prenášajú maláriu, tu už máme. Stačí, aby prišiel niekto infikovaný maláriou, komáre ho poštípu a malária sa môže rozširovať. Našťastie lekárska veda pokročila a zdrojov malárie je málo. Západonílska horúčka, proti ktorej nie je liek, sa dostala do Európy aj USA. Ale nejde len o choroby, oteplenie má aj iné dôsledky. Podkôrny hmyz je dnes o tristo metrov vyššie, ako pred päťdesiatimi rokmi, a postihol smrekové porasty na miestach, ktoré nikdy predtým nemali s podkôrnym hmyzom problémy. V Telgárte o pásavke zemiakovej pred tridsiatimi rokmi ani nechyrovali, dnes ju tam majú...

 

...čiže musíme počítať s tým, že na niektorých miestach smrekové lesy nebudú?

Budú skôr zmiešané. Vidíme to aj na iných rastlinách - z juhu sa šíria agáty, ktoré vytláčajú duby a niekde aj buky. Rozširujú sa sem nové druhy rastlín s peľovými zrnami, na ktoré nie sme zvyknutí a alergici viac trpia. V poľnohospodárstve sa objavujú nové druhy škodcov. Ešte väčší problém je, že pri vyššej teplote a nižších zrážkach sa zvyšuje riziko lesných požiarov aj na miestach, kde sa nikdy predtým nevyskytovali. 

 

Pred pár dňami vyšla informácia, že vinou otepľovania morí sa ryby do roku 2050 môžu zmenšiť o štvrtinu, čo bude mať za následok nedostatok rybacieho mäsa. Je to pravda?

Neviem to posúdiť z hľadiska veľkosti rýb, ale isté je, že pri oteplení morí sa zmenšuje obsah kyslíka vo vode. Lovné ryby sú naviazané na chladnejšie dobre prekysličené moria. Hlavné rybolovné oblasti sú na severe Atlantiku, na severe Tichého oceánu a v južných moriach blízko Antarktídy. V tropických moriach je málo lovných rýb. Po oteplení sa ryby posunú ďalej na sever a budú na menšej ploche.

 

Dôsledky globálneho otepľovania vyzerajú horšie, ako akákoľvek ekonomická kríza.

Aj tak sa to dá povedať. Nejde len o to, že v Arktíde sa topí ľad. Oteplenie má rad súvislostí aj takých, že ľudia zomierajú po chorobách, ktoré tam doteraz nemali. Na Zemi bolo aj teplejšie, no trvalo niekedy milióny rokov, kým sa globálne oteplilo o dva stupne. Teraz sa môže stať, že sa o štyri stupne oteplí za sto rokov bez vonkajšieho popudu typu výbuchu supervulkánu, alebo pádu asteroidu. V súčasnosti sa nič podobného nedeje, Slnko je stále skoro rovnaké, sopečná činnosť je nízka, žiadna planétka nás nezasiahla a otepľuje sa. Len do atmosféry vypúšťame množstvo skleníkových plynov, ktoré prevyšuje schopnosť prirodzeného záchytu. V atmosfére máme o 40 percent viac CO₂, ako bolo pred rokom 1750, máme o 150 percent viac metánu, v atmosfére sú freóny a halóny, ktoré pred rokom 1930 vôbec neexistovali a dnes majú na svedomí štvrtinu zosilňovania skleníkového efektu. Ľudstvo si samo vybralo túto cestu a občas čítam názory ľudí, ktorí hovoria, že tak je to dobre. Aj jeden politik povedal, že keď budeme ekonomicky silní, vyriešime také „banálne“ problémy, ktoré súvisia s ekológiou. Rád by som uveril, ale múdry človek by mal myslieť ďalej ako len na štyri roky dopredu. 

 

Vložil: M. Lapin, 11.X.2012

 

Prečo je okolo Antarktídy teraz viac ľadu?

Túto otázku sa pýtajú najmä laici, no občas aj odborníci z iných odborov ako glaciológia, oceánológia a klimatológia. Aký ľad máme vlastne v Antarktíde? Je to (zjednodušene) predovšetkým pevninský ľadovec s objemom niečo nad 25 miliónov kubických km, ďalej je to šelfový ľad pri pobreží, ktorý leží na morskom dne a môže mať hrúbku aj nad 500 m (kvôli splazom z kontinentálneho ľadovca) a nakoniec plávajúci morský ľad, ktorý sa v lete takmer celkom roztopí (v marci je jeho rozloha okolo 2 mil. km2) a koncom zimy dosahuje jeho rozloha okolo 15,5 mil. km²:

(http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere/IMAGES/seaice.area.antarctic.png). Pevninský ľadovec má skoro konštantný objem už niekoľko tisícročí (v posledných rokoch ale veľmi pomaly klesá jeho objem), lebo počas oteplení sa topí v malej nadmorskej výške a pribúda vo veľkej nadmorskej výške (kde je teplota aj pri oteplení o 5 °C stále hlboko pod bodom mrazu). Pri ochladení je to naopak. Príčinou je najmä to, že pri oteplení padá viac zrážok (aj snehu), asi o 10% viac pri raste teploty vzduchu o jeden °C. 
Plávajúci morský ľad má premenlivú rozlohu, ktorá závisí najmä od salinity morskej vody, od morského a atmosférického prúdenia a aj od teploty morskej vody. V prípade oteplenia a rastu úhrnov zrážok pribúda aj množstvo zrážkovej vody a vody z roztopených ľadovcov, ktorá má malú salinitu a teda ľahšie zamrzne. Navyše má taká máloslaná voda nižšiu hustotu ako slaná a teplejšia morská voda, čo spôsobuje, že pláva na povrchu slanej morskej vody. Tak sa môže stať, že niekedy aj pri vyššej priemernej teplote v Antarktíde ako celku je rozloha plávajúceho morského ľadu koncom zimy väčšia ako pri nižšej teplote. Na povrchu slanej morskej vody totiž pláva niekedy aj o 10 °C chladnejšia máloslaná voda z roztopených ľadovcov a zo zrážok (ak je slabšie vlnenie povrchu morskej vody), ktorá, pochopiteľne, ľahšie zamrzne ako slaná morská voda. 
V Arktíde sa taký jav pozoruje zriedka, lebo je tam sústredená máloslaná voda iba do niekoľkých pomerne úzkych studených morských prúdov (Labradorský, Beringov...). Tieto však môžu zohrať dôležitú úlohu v procese odklonenia teplých a veľmi slaných morských prúdov na odlišnú dráhu (napríklad Golfského prúdu). To je ale na dlhšie vysvetľovanie.

Vložil: M.Lapin, 3.X.2012, pôvodne ako diskusný príspevok k článku A.Áča na jeho blogu: http://ac.blog.sme.sk/

 

20.9. sme spolu s kolegami P. Matejovičom a J. Pechom poskytli SITA nasledujúcu informáciu (v málo pozmenenej verzii ju zverejnili viaceré denníky a médiá):

 

Po mimoriadne teplom lete bude pravdepodobne aj jeseň teplotne nadpriemerná

Milan Lapin, Pavel Matejovič, Jozef Pecho

   Dňom 22. septembra skončí astronomické leto a začne astronomická jeseň. Meteorologické leto však už skončilo o tri týždne skôr, teda 31. augusta, pričom trvalo od 1. júna.

   Leto 2012 skončilo ako teplotne nadpriemerné, no teplotná odchýlka bola ešte vyššia, než sme v sezónnej prognóze očakávali. Na základe klimatologických kritérií ho môžeme klasifikovať ako mimoriadne teplé. Napríklad v Hurbanove, kde sa pozoruje počasie od roku 1871, dosiahla kladná teplotná odchýlka hodnotu +3 °C od storočného priemeru 1901-2000. Leto 2012 tak o 1 desatinu stupňa Celzia predbehlo dokonca aj mimoriadne horúce leto 2007, počas ktorého bol na území Slovenska prekonaný absolútny rekord maximálnej teploty vzduchu od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území - dňa 20.7.2007 vystúpila maximálna teplota v Hurbanove až na 40,3 °C. Toto leto tak skončilo ako druhé najteplejšie, prvenstvo si stále udržiava leto 2003.

   V priebehu leta sa vyskytli tri výraznejšie vlny horúčav. V období od 16. do 21. júna sa na viacerých meteorologických staniciach na Slovensku vyskytlo 6 tropických dní za sebou (s denným maximom teploty vzduchu 30 °C a viac), od 29.júna do 9.júla to bolo dokonca až 11 tropických dní za sebou, pričom najvyššia teplota prekročila na niekoľkých staniciach aj 35 °C. Posledná vlna horúčav sa vyskytla na konci augusta, a to od 18. do 25. augusta, kedy zaznamenali v najteplejších oblastiach Slovenska až 8 tropických dní za sebou. Počas leta sa vyskytlo aj veľa tropických nocí, keď teplota neklesá pod 20 °C. Zaujímavé bola najmä neprerušené séria tropických nocí v období od 30. júna do 9. júla, keď sa za sebou vyskytlo 10 takýchto nocí. Takéto extrémne podmienky sa u nás ešte nevyskytli za celú dobu meteorologických meraní. V noci z 30. júla na 1. júla bol zaznamenalný ešte ďalší výnimočný jav, keď sa na viacerých staniciach juhozápadného Slovenska vyskytla tzv. supertropická noc, počas ktorej teplota neklesla pod 25 °C.

   Aj keď sa v júni a júli vďaka búrkam vyskytol relatívny dostatok zrážok, august skončil ako veľmi suchý. Za celý mesiac spadlo v Hurbanovo len 6 mm a v Boľkovciach pri Lučenci len 3 mm zrážok. Tu však treba zohľadniť aj vývoj zrážkovej činnosti v predchádzajúcom období. Napríklad v Hurbanove bola tohtoročná jar 3. najsuchšia a sucho v podstate pokračuje už od vlaňajšieho septembra. Za 12 mesačné obdobie september 2011 - august 2012 spadlo v Hurbanove len 297 mm zrážok, čo je druhé najsuchšie uvedené obdobie od roku 1871 (najsuchšie bolo v rokoch 1989-1990, kedy spadlo len 283 mm zrážok). Dlhodobý priemer (1901-2000) za uvedené sledované obdobie je 527 mm zrážok. V tomto roku však treba zohľadniť aj veľmi teplú jar a horúce leto, ktoré vytvárali podmienky na intenzívny výpar zo zemského povrchu. Vysoké teploty a suchý vzduch tak prispeli k vysušovaniu pôdy a ešte viac zvýraznili zrážkový deficit. Ak je vo vegetačnom období priemerne o 1 °C vyššia teplota, na udržanie primeranej vlhkosti pôdy na nížinách Slovenska je potrebné, aby spadlo asi o 100 mm viac zrážok. Tohtoročné vegetačné obdobie bolo pritom asi o 2 až 3 °C teplejšie, ako je priemer. Ak sa počas tejto jesene nevyskytnú výdatnejšie zrážky, nedostatok vlahy môže spôsobovať ďalšie vážne problémy.

   Tohtoročné leto bolo veľmi teplé aj na v celej strednej Európe a na viacerých miestach severnej pologule. V Dobříchoviciach, juhozápadne od Prahy, bol 20. augusta prekonaný absolútny teplotný rekord pre Českú republiku, keď tu teplota vystúpila až na 40,4 °C (doterajší rekord z 27.7.1983 z Prahy-Uhříněvsi mal hodnotu 40,2 °C). Mimoriadne teplé bolo leto aj v USA, ktorého dôsledkom je najväčšie sucho od 30. rokov 20. storočia Sucho a výrazný deficit zrážok boli pozorované na viac ako 50% plochy USA.

   Veľkú pozornosť verejnosti na seba pútal aj rekordný úbytok plávajúceho ľadu v Arktíde, ktorého plocha dosiahla koncom augusta najnižšiu hodnotu od začiatku systematických družicových pozorovaní (4,1 mil. km2, čo je o 45% menej ako je dlhodobý priemer za obdobie 1979-2000). Výnimočne teplé počasie bolo začiatkom júla zaznamenané aj v najvyššie položených oblastiach Grónska, čo sa prejavilo celoplošným topením povrchových vrstiev ľadovca (topenie postihlo takmer 97% povrchu ľadovca v období od 8. do 12. júla).

   Veľmi teplé počasie v porovnaní s dlhodobým priemerom zotrváva už dlhšiu dobu nielen v Arktíde, ale aj v strednej a južnej Ázii, centrálnej Sibiri a Kanade. Okrem rozsiahlych požiarov na Sibíri to bola predovšetkým veľká časť severnej a západnej Indie, ktorá pocítila závažné dôsledky sucha spôsobeného slabým monzúnovým dažďom. Oblasti, ktoré toto leto netrpeli suchom, boli naopak zasiahnuté extrémnymi zrážkami. Príkladom môže byť východné pobrežie Číny (Peking má za sebou najhoršie záplavy v modernej histórii), alebo aj Británia, ktorá má za sebou najdaždivejší jún od roku 1910.

   Na základe analýzy cirkulačných procesov na severnej pologuli a celkovej rastúcej teploty vzduchu predpokladáme, že aj tohtoročná jeseň bude ako celok teplotne nadpriemerná. Úhrny zrážok sa očakávajú nižšie ako je dlhodobý priemer, sucho teda bude aj naďalej pokračovať. Jeden z jesenných mesiacov bude pravdepodobne relatívne chladnejší, september to však nebude, naopak tento mesiac skončí ako teplotne nadpriemerný.

Autori: 

prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. 
Mgr. Pavel Matejovič, PhD. 
Mgr. Jozef Pecho

Autori sú klimatológovia a meteorológovia,  pôsobia vo viacerých vedeckých a pedagogických inštitúciách doma a v zahraničí.

 

 

Zdroje:

Bulletin meteorológia a klimatológia (vydáva SHMÚ, Bratislava)

klimatický archív Slovenského hydrometeorologického ústavu

zborníky prác SHMÚ, klimatické databázy národných meteorologických služieb, ECMWF, NOAA

http://www.shmu.sk/sk/?page=1

http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/THurbanovo.htm

Vložil: M. Lapin, 22.9.2012

18.9.2012 uverejnil denník SME a predtým aj iné médiá informáciu o tom, že rekordne málo morského ľadu v Arktíde môže mať za následok extrémnu zimu, k tomu som napísal nasledujúce stanovisko:

 

Viacerí sa pýtajú a aj čudujú, že ako je to možné, že v prípade relatívne teplej Arktídy môže nastať extrémna zima? Nuž, je to asi takto: 
1) Ak je Arktída ako celok relatívne teplá, tak sa zmenšuje gradient (rozdiel) teploty vzduchu medzi tropickými časťami severnej pologule a polárnymi oblasťami. To má za následokaj zmenšenie gradientu tlaku vzduchu vo výškovej cyklóne nad polárnou časťou severnej pologule, čiže aj zoslabenie zonálneho atmosférického prúdenia (od západu na východ) v miernych zemepisných šírkach. 
2) Takýto vývoj nutne vedie k spomaleniu postupu prízemných cyklón a tlakových porúch z Atlantiku nad Európu a z Pacifiku nad Ameriku a ľahšie tak môže preniknúť studený vzduch od severu v tyle ojedinelých cyklón nad kontinentálne časti Európy, Ázie a Ameriky, čo vedie k stabilizácii studených anticyklón nad niektorými časťami kontinentov. 
3) Pretože od novembra do februára je vo vyšších zemepisných šírkach slabé slnečné žiarenie, môže dôjsť k ďalšiemu ochladzovaniu vzduchu v uvedených anticyklónach. 
4) Uvedený vývoj je ale vždy obmedzený na menšiu časť severnej pologule a aj na menšiu časť kontinentov severnej pologule, preto bude aj počas nasledujúcej zimy priemerná teplota severnej pologule výrazne vyššia ako je priemer z obdobia 1901-2000. Na značnej časti severnej pologule totiž dochádza súčasne k prúdeniu relatívne teplého vzduchu od juhu ďaleko na sever. 
5) V súčasnosti nie je možné spoľahlivo predpovedať, že ktorú časť kontinentov severnej pologule môže uvedené výrazné ochladenie postihnúť. V minulej zime trvalo u nás takéto ochladenie iba 16 dní, zvyšok zimy bol teplotne blízky dlhodobému priemeru až výrazne teplejší ako dlhodobý priemer. 

 

Vložil: M.Lapin, 22.09.2012

 

Dňa 7.08.2012 som poskytol portálu Aktuálne.sk 90 minútovú online diskusiu s asi 50 otázkami, podrobnosti sú na webovej stránke:

http://aktualne.atlas.sk/budeme-pestovat-pomarance-pod-tatrami-odpovie-klimatolog/slovensko/lacove-pocasie/

Dňa 7.08.2012 som poskytol redakcii Pravda odpovede na 3 otázky k problému "Sucho v minulosti a v roku 2012 na Slovensku"

1. Možno tohtoročné sucho nazvať ,,katastrofálnym“, ako to tvrdia politici pri zdôvodňovaní tohtoročnej slabej úrody obilovín a niektorých ďalších plodín?

Odpoveď: Sucho má viacero definícií a záleží aj na tom, že s akou aktivitou sucho spájame. Najzávažnejšie je tzv. fyziologické sucho, čiže také, keď je v pôde dlhodobo nedostatok vlahy na vývoj vegetácie rastlín a drevín, dôležité je aj hydrologické a vodohospodárske sucho, keď poklesnú zdroje vody pod určitú hodnotu a sú dlhodobo nízke stavy hladín riek a podzemnej vody, klimatológovia hodnotia sucho podľa vzťahu úhrnov zrážok a potenciálneho výparu, prípadne aj podľa vlhkosti pôdy. Podľa všetkých uvedených kritérií bolo tohtoročné sucho do začiatku júla 2012 na viacerých miestach na juhu Slovenska mimoriadne a určite patrilo medzi najhoršie od roku 1881 (predtým nemáme dostatok podkladov). Podpísala sa na tom predovšetkým vysoká teplota vzduchu v mesiacoch marec až júl 2012 (asi o 2,5 °C nad dlhodobým priemerom z obdobia 1951-1990), čo zvýšilo potenciálny výpar až o 15% a nízke úhrny zrážok v južnej polovici Slovenska v mesiacoch august 2011 až jún 2012 (v Hurbanove iba 276 mm (55% normálu 1901-1990, v niektorých lokalitách aj menej  ako 50% a v marci 2012 aj menej ako 10% normálu). V júli 2012 ale spadlo na juhozápade Slovenska okolo 110 mm zrážok (asi 150% normálu), čo dôsledky sucha neodstránilo ale značne zmiernilo.

2. Prívlastkom ,,katastrofálne“ sa v literatúre zvyčajne označuje sucho v roku 1947. Mohli by ste čitateľom stručne vysvetliť, čím sa líši – možno aj  príčinami vzniku, nielen dôsledkami - sucho 2012 od sucha 1947 (ale napr. aj od relatívne nedávneho suchého roku 2003?

Odpoveď: Sucho v roku 1947 malo niektoré špecifiká, ktoré nemali v iných rokoch obdobu. Poľnohospodárstvo bolo krátko po II. svetovej vojne v zlom technickom a organizačnom stave, nebol ani dostatok vhodných osív. Priemerná teplota v marci až júni bola v roku 1947 o 1,2 až 1,4 °C nad dlhodobým priemerom a úhrny zrážok v celoslovenskom priemere okolo 80% normálu, v máji iba 30% normálu (na juhu Slovenska v máji aj menej ako 10% normálu). V roku 2003 bolo ešte teplejšie počasie ako v roku 2012 (v máji a júni až o 4 °C nad dlhodobým priemerom) a vo februári až septembri 2003 spadlo miestami na juhu Slovenska aj menej ako 200 mm zrážok (menej ako 50% normálu).

3. Existuje nejaká klimatologická ,,zákonitosť“ v striedaní suchých a mokrých rokov? napr. suchému roku 1947 predchádzal relatívne vlhký 1946 (aj s ľadovou povodňou) a rok 2002 sa zasa vyznačoval veľkými záplavami....Niektorí hydrológovia hovoria dokonca niekoľkoročných suchých a mokrých periódach (Pekárova a i.). Čo si o tom myslíte?

Odpoveď: Sucho nezávisí len od úhrnov zrážok ale aj od podmienok potenciálneho výparu a od štruktúry zrážkových úhrnov. Je známe, že pre vegetáciu sú najprospešnejšie rovnomerne rozložené úhrny zrážok s menšou intenzitou. Podmienky po roku 1990 sa podstatne líšia od podmienok v období 1901-1990, je oveľa vyššia teplota vzduchu v kritickom vegetačnom období apríl až august (až o 1,5 °C) a úhrny zrážok tvoria predovšetkým prehánky a búrkové lejaky. Preto nemôžeme porovnávať zrážkovo chudobné a bohaté obdobia pred a po roku 1990.  Na druhej strane, lepšia agrotechnika, vhodné osivá a možnosti zavlažovania umožňujú ľahšie prekonať nástrahy sucha v porovnaní s minulosťou.

Spracoval: Milan Lapin, 7.08.2012

Dňa 15.VII. som poskytl televízii TA3 nasledujúcu informáciu na otázku redaktora, že aká je pravdepodobnosť výskytu tornád na Slovensku.

Tornádo je atmosférický vír s vertikálnou osou keď kondenzačný kužeľ (oblak v tvare lievika) dosiahne zemský povrch. Ak priemerná rýchlosť vetra v tornáde prekročí vo výške 10 m nad zemským povrchom 117 km za hodinu ide o tornádo 1. kategórie, pri najvyššej 5. kategógii môže by priemer rýchlosti vetra aj vyšší ako 400 km za hodinu. V strednej Európe sa v posledných rokoch vyskytuje za rok približne 1 tornádo 1. kategógie a vyššej na ploce 50000 km štvorcových. Tornáda 3. a vyššej kategórie sú v strednej Európe zriedkavé, no vyskytujú sa ojedinele tiež. Na vznik tornáda musí byť splnených niekoľko podmienok v atmosfére, predovšetkým je nevyhnutná silná búrka a vysoká absolútna vlhkosť vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry. Tornáda majú ničivú silu nielen kvôli vysokej rýchlosti vetra ale aj preto, že sa náhle mení pri nich smer vetra. Veľké škody majú ale vždy len malý lokálny rozsah, u nás približne do 100 m široký a do niekoľko km dlhý pás škôd, často oveľa menší. Pretože sa tornáda 3. kategórie vyskytli v posledných rokoch v Maďarsku, Rakúsku a Poľsku, nie je vylúčený ich ojedinelý výskyt ani na Slovensku. Absolútna vlhkosť vzduchu sa zvyšuje asi o 6% pri raste teploty vzduchu o jeden °C a rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu. Letá sú na Slovensku v poslednom desaťročí asi o 1,5 až 2,0 °C teplejšie ako pred 40 rokmi, čo pravdepodobnosť výskytu tornád zvyšuje. Ak sa bude klíma naďalej otepľovať, určite bude rásť aj počet tornád na Slovensku. Doteraz sme tu mali asi 1 tornádo ročne v priemere, o 50 rokov to môže byť až 5 tornád 1. a vyššej kategórie spolu za rok na území Slovenska. Vyplýva to z porovnania s podobnými ale teplejšími oblasťami v zahraničí. Meteorologické služby majú o tornádach zvláštne webové stránky, kde je rad zaujímavých informácií, fotografií a vídeí aj od amatérov, lebo tornáda iba výnimočne zasiahnu priestor meteorologických staníc a observatórií.

Informáciu vložil M. Lapin 15.07.2012