Choď na obsah Choď na menu
 


Informácie poskytnuté TASR a iným masmédiám

 
Dňa 12.IX.2014 som v priamom prenose odpovedal v relácii SRO K veci na otázky týkajúpce sa stabilizácie ozónovej vrstvy v stratosfére a rekordne vysokej koncentrácie CO2 v atmosfére WEB. Časť z uvedeného rozhovoru bola odvysielaná v SRO aj 13.IX.2014 v spravodajstve.
Dňa 7.VIII.2014 zverejnila PRAVDA môj autorský článok "Zvykajme si na inú klímu", kde je zhodnotený priebeh počasia za posledné roky na Slovensku WEB.
Dňa 5.VIII.2014 som poskytol TASR na ich žiadosť informáciu o príčinách vysokých úhrnov zrážok a veľkého počtu búrkových dní na Slovensku v lete 2014. Táto informácia bola v redukovanej forme prezentovaná 6.VIII.2014 na WEB:
Dňa 14.VI.2014 bol uverejnený v SME článok "Vody máme dosť, spotreba klesá..." WEB, v ktorom je uvedená časť môjho rozhovoru s redaktorkou SME (ide o to, že v súvislosti s dôsledkami klimatickej zmeny sú ohrozené vodné zdroje na značnej časti Slovenska s výnimkou severu SR a územia v blízkosti Dunaja).
Dňa 10.VI.2014 som poskytol rozhovor Slovenskému rozhlasu na tému "Zásoby pitnej vody na Slovensku a zmeny klímy". Časť z tohoto rozhovoru bola odvysielaná v Rádiožurnále o 12.00 h 10.VI.2014. Ide o to, že v súvislosti s očakávaným oteplením klímy sa predpokladá častejší výskyt a dlhšie trvanie sucha v budúcnosti WEB
V júnovom čísle (6/2014) časopisu Naše poľovníctvo som publikoval na žiadosť redakcie 2-stranový článok s názvom "Bude rok 2014 najteplejší v histórii meteorologických meraní?": http://www.nasepolovnictvo.sk/  WEB

Dňa 26.III. som poskytol rozhovor SRO do relácie "K veci" v súvislosti so stratégiou adaptačných opatrení na zmenu klímy, ktorú prijala Vláda SR WEB

Dňa 25.III.2014 som poskytol rozhovor pre aktualne.sk, časť z neho bola uverejnená v článku WEB

Dňa 31.I.2014 som sa zúčastnil, spolu s Dr. Faškom z SHMÚ, na 70-minútových online "Rozhovoroch cez polnoc" na tému "globálne otepľovanie a extrémy počasia" v TA3 WEB

Dňa 22.1.2014 boli v časopise TREND zverejnené moje odpovede na niekoľko otázok redaktora D. Orfánusa v súvislosti s možnými dôsledkami globálneho otepľovania a väčšej premenlivosti počasia a klímy v rôznych sektoroch.

Dňa 13.I.2014 som odpovedal v online diskusii na 46 otázok čitateľov Aktuálne.sk, odpovede sú na: WEB

Dňa 11.I.2014 som v relácii STV1 "Televízne noviny" odpovedal na otázku "Prečo a ako je v poslednom období u nás teplo"

Dňa 8.I.2014 som v priamom prenose TV TA3, relácia Téma dňa: WEB, informoval o príčinách teplej zimy v Európe a studeného počasia v Amerike.

V médiách sa teraz často objavujú informácie o mimoriadne studenom počasí v Kanade a USA, napríklad v SME 5.I.2014, k tomu som napísal nasledujúce vyjadrenie: V médiách sa často objavujú informácie, že sa niekde namerala teplota vzduchu -30 °C alebo aj pod -40 °C. Iba zriedka sa ale uvádza, že v akom je takáto teplota vzťahu k dlhodobému priemeru v danej oblasti. Napríklad na sibírskej stanici Verchojansk je januárový dlhodobý priemer teploty -50 °C, je teda logické, že sa tam často vyskytuje teplota aj pod -50 °C. Na nasledujúcich obrázkoch vidíme očakávané priemery teploty vzduchu v Kanade a na severe USA v nasledujúcich 7 a 14 dňoch: OBRÁZKY na konci. Aj keď tam bude priemerná teplota vzduchu za 7 dní na veľkej časti Kanady pod -20 °C, tak na spodnom obrázku vidíme, že tam bude vlastne ešte o niečo teplejšie ako dlhodobý priemer. Výrazne podnormálne priemery teploty vzduchu sú teraz len na malej časti severu USA. Rovnako je problematické uvádzanie tzv. pocitovej teploty, ide o akýsi subjektívny dojem z teplotných podmienok (nie o fyzikálnu veličinu teplota vzduchu) a pocitová teplota by sa mala uvádzať vždy len ako doplnok k skutočne nameranej teplote (teda nie samostatne).

V SME bol uverejnený 3.I.2014 článok WEB, kde som sa vyjadril aj k publikovaným teplejším scenárom zmeny klímy v časopise NATURE

Viaceré médiá zverejnili "senzačnú správu" NASA o nameraní rekordne nízkej teploty v Antarktíde (-93 °C). U nás napríklad SME v článku: WEB. K tomu som do diskusie SME napísal 11.XII.2013 takéto vyjadrenie: Už v čase keď na základni Vostok (neďaleko od nej) namerali v zime 1983 rekordnú teplotu -89,2 °C predpokladali ruskí meteorológovia, že v okolí mohla byť aj nižšia teplota, lebo sa tam nachádzajú vyvýšené plytké kotliny, ktoré sú spravidla počas polárnej noci naplnené ešte chladnejším vzduchom ako bola v okolí meteorologickej stanice. Antarktída je veľmi rozľahlá a meteorologických staníc je vo vnútrozemí iba zopár. Bolo iba otázkou času, že kedy sa podarí profesionálne odmerať nižšiu teplotu ako spomínaných -89,2 °C. Satelitné merania merajú teplotu povrchu snehu (ľadovca), čo nie je to isté ako teplota v meteorologickej búdke (2 m nad povrchom). Povrch snehu je väčšinou chladnejší o 1 až 5 °C, občas ešte viac.

Dňa 12.XI.2013 som sa v relácii Rádia Slovensko 1 "K veci" vyjadril k mimoriadnemu tajfúnu Haiyan, ktorý zasiahol Filipíny tu: WEB

V médiách sa opäť často objavuje informácia o veľkej až rekordnej rozlohe morského ľadu okolo Antarktídy, napríklad na WEB.

K tomu som uviedol 11.X.2013 nasledujúce vyjadrenie: Ono je to naozaj tak, že sa v Antarktíde (na kontinente) už dlhú dobu klíma mierne otepľuje. Ide síce iba o oteplenie o nejakých 0,4 °C v priemere, no otepľuje sa nepochybne. Prečo teda pribúda plávajúci morský ľad a aj ľadovce vo väčšej nadmorskej výške. Fyzikálne je to úplne v poriadku a aj celkom ľahko vysvetliteľné. S rastom teploty vzduchu rastie v atmosfére okolo Antarktídy aj množstvo vodnej pary (najmenej o 6% na 1 °C oteplenia, pri nízkej teplote až o 10% na 1 °C oteplenia), preto tam padá aj viac zrážok na miestach kde je intenzívna cyklonálna činnosť. Vo väčšej nadmorskej výške je ale celoročne teplota hlboko pod bodom mrazu, takže ani oteplenie o 5 °C by neviedlo k padaniu tekutých zrážok, preto tam ľadovce pribúdajú. Keďže pomaly klesá objem pevninského ľadovca, tak to nemôže vzniknúť ina len tak, že sa v malej nadmorskej výške ľadovec viac topí. Vzniká tým viac máloslanej vody ako v minulosti, ktorá sa rozlieva nad teplejšiu slanú morskú vodu, lebo má nižšiu hustotu. Vzhľadom na to, že má na povrchu oceánu jednak nižšiu teplotu a aj nižšiu salinitu tak ľahšie zamrzne. To je tzv. negatívna spätná väzba otepľovania Antarktídy, ktorú klimatológovia a aj glaciológovia už dávno poznajú. Nejde teda o žiadne prekvapenie. Dodávam ešte, že zníženie salinity morskej vody o 0,02% je porovnateľné (z pohľadu hustoty vody) ako jej oteplenie o 1 °C. Morská voda má okolo Antarktídy salinitu 3,0% až 3,4% (približne 30 - 34 PSU), studená máloslaná voda pritekajúca od pobrežia Antarktídy nad okolitý oceán (so salinitou 1% až 2%) teda pláva nad morskou vodou teplejšou aj o 10 °C až kým sa nepremieša (čo závisí aj od atmosférického prúdenia okolo Antarktídy). Treba ale brať do úvahy aj fakt, že pri +4 °C má aj morská voda v malej hĺbke najväčšiu hustotu (hustota sa zmenšuje aj pri oteplení nad 4 °C a aj pri ochladení pod 4 °C).

Vložil: M. Lapin: 20.X.2013

3.X.2013 som sa spolu s Dr. Pavlom Šťastným z SHMÚ zúčastnil o 12.30 až 12.55 h na besede k výsledkom V. správy IPCC v relácii SRO1 "Z prvej ruky" WEB. Text V. správy IPCC (1. časť - Fyzikálna analýza zmien klímy) v rozsahu vyše 1000 strán je dostupný na: IPCC WG1

 

27.IX.2013 som poskytol Slovenskému rozhlasu v priamom prenose do relácie "K veci" nasledujúce informácie (zostručnené):

Otázka: Čo to znamená, že s 95% pravdepodobnosťou je za globálne otepľovanie zodpovedný človek? Odpoveď: Ide o 95% pravdepodobnosť, že v posledných desaťročiach už majú aktivity človeka väčší podiel na globálnych zmenách klímy ako prirodzené faktory (slnečná aktivita, sopečné erupcie, cirkulácia oceánov...). 

Otázka: Je pravda, že IPCC chcelo zatajiť terajšie zastavenie globálneho otepľovania? Odpoveď: V minulosti sa vyskytlo viacero prípadov keď poklesla počas niekoľkých rokov aj globálna teplota vzduchu. Teraz je to najmä preto, že od roku 1999 prevláda studená fáza javu ElNiňo s názvom LaNiňa, je nízka slnečná aktivita a aj Severopacifická dekádna oscilácia je v studenej negatívnej fáze. To kompenzuje otepľujúci vplyv zosilneného skleníkového efektu atmosféry. Akonáhle sa vyskytne silnejší jav ElNiňo globálna teplota sa zvýši o 0,2 až 0,3 °C. Klimatológov stagnácia globálnej teploty neprekvapila, možno sa s tým nevedeli zmieriť niektorí politici a podnikatelia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

Otázka: Ako sa prejaví globálne otepľovanie u nás? Odpoveď: Scenáre klimatickej zmeny predpokladajú väčšie oteplenie v Arktíde ako v trópoch a väčšie na kontinentoch ako nad oceánmi. V strednej Európe by sa malo do roku 2100 otepliť oproti normálom z obdobia 1951-1980 v priemere o 2 až 4 °C a príliš sa asi nezmenia ročné úhrny zrážok. V zime by sa ale mali úhrny zrážok  zvýšiť až o 30%, najmä na severe a v lete znížiť až o 10%, najmä na juhu Slovenska.

    

26.IX.2013 som poskytol rozhovor Slovenskému rozhlasu. Na otázku "Ako je možné vysvetliť prestávku v globálnom otepľovaní?" som odpovedal toto:

Aj globálna a aj regionálna klíma sa vyznačuje premenlivosťou teplotných pomerov, čiže nie sú vzácnosťou niekoľkoročné ochladenia a oteplenia. Spôsobené je to prirodzenými faktormi, ktoré ovplyvňujú globálnu a regionálnu teplotu vzduchu. Ide predovšetkým o striedanie javov ElNiňo a LaNiňa, ďalej o Pacifickú dekádnu osciláciu (PDO), Severoatlantickú osciláciu, zmeny slnečnej aktivity a niekoľko ďalších. V súčasnosti prevláda už od roku 1999 jav LaNiňa nad ElNiňo, slnečná aktivita je slabá a PDO je v negatívnej fáze. Za normálnych okolností by sme mali mať výrazný pokles globálnej a hemisférickej teploty vzduchu. Napriek tomu je obdobie po roku 2000 aj globálne a aj na kontinentoch severnej pologule v priemere výrazne najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní, teda od konca 18. storočia. To je s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené zosilneným skleníkovým efektom atmosféry vplyvom emisie skleníkových plynov do atmosféry zapríčinenej ľudskými aktivitami na Zemi.

12.IX.2013 som poskytol pre SME (Trenčín) rozhovor o typických prejavoch jesenného počasia. Časť tohoto rozhovoru je zverejnená na WEB od 14.IX.

2.VIII.2013 som poskytol redakcii denníka PRAVDA telefonický rozhovor na tému "Adaptačné opatrenia na klimatickú zmenu", časť z tohoto rozhovoru uverejnila PRAVDA 3.VIII.2013 a je aj na WEB

27.VII.2013 som poskytol Hospodárskym novinám rozhovor o tom, že prečo sa vyskytujú u nás vlny horúčav a aké to má súvislosti, 30.VII. o tom zverenil portál HNONLINE 2 články: WEB1 a WEB2

27.VII.2013 som poskytol internetovým novinám Aktuálne.sk rozhovor o tom, že prečo sa vyskytujú u nás vlny horúčav, 29.VII. o tom zverenil portál Aktuálne.sk článok: WEB1

21.VI.2013 som poskytol internetovým novinám Aktuálne.sk rozhovor o tom, že prečo sú mestá v lete teplejšie ako ich okolie (hlavne pevné povrchy) a čo sa s tým dá robiť, aby sa situácia zlepšila (WEB): http://aktualne.atlas.sk/mesta-ktore-zabetonovali-stromy-v-letnych-horucavach-trpia-viac/slovensko/spolocnost/

20.VI.2013 som poskytol v priamom prenose rozhovor televízii TA3 v relácii 24 hodín vo svete na tému "mimoriadne horúčavy v Európe" (WEB):  http://www.ta3.com/clanok/1021974/24-hodin-vo-svete-z-20-juna.html

20.VI.2013 uverejnili internetové noviny Aktuálne.sk (WEB): http://aktualne.atlas.sk/meteorologovia-su-ohrozeny-druh-nepomaha-im-ani-zmena-klimy/slovensko/lacove-pocasie/ rozhovor s Dr. M. Benkom, gen. riaditeľom SHMÚ, a Prof. M. Lapinom, garantom štúdia meteorológie a klimatológie na FMFI UK, o nedostatku VŠ absolventov meteorológie a klimatológie na Slovensku.

18.VI.2013 som poskytol rozhovor pre Rádiožurnál SRO1 s približne nasledujúcim obsahom:

Otázka: V súčasnosti prežívame neobvyklú vlnu horúčav na túto ročnú dobu, aké je vysvetlenie takého extrémneho priebehu počasia? Súvisí to nejako s globálnym otepľovaním? 

Odpoveď: Traduje sa, že po Medardovi býva u nás chladnejšie a daždivé počasie, nie je to ale celkom pravda. Až v polovici rokov od roku 1961 prekročilo denné maximum teploty vzduchu v druhej dekáde júna v Hurbanove 30 °C aspoň v jednom dni. V roku 2000 dokonca až vyše 35 °C počas dvoch dní. Od roku 2006 sme mali v každom roku v strede júna aspoň jeden tropický deň. Je síce pravda, že sa za posledných 50-60 rokov na kontinentoch severnej pologule zvýšila priemerná teplota o vyše 1,0 °C, čo zvyšuje pravdepodobnosť výskytu podobných vĺn horúčav aké prežívame v súčasnosti, no teraz ide predovšetkým o prúdenie veľmi teplého a suchého vzduchu od juhu až juhozápadu.

Otázka: Nedávno sa na internete objavila správa, že francúzski meteorológovia predpovedajú pre tento rok najchladnejšie leto za posledných 200 rokov.

Odpoveď:  K tomuto problému som sa už v médiách viackrát od konca mája vyjadril. Predovšetkým to nebola predpoveď francúzskych meteorológov, ide iba o mediálnu dezinformáciu, táto predpoveď sa nezakladá na reálne existujúcich predpokladoch. Modelové prognózy signalizujú pre Európu leto blízke dlhodobému priemeru až teplotne nadnormálne. Teplotne podnormálne leto má malú pravdepodobnosť a keď sa náhodou vyskytne, tak to bude iba v nejakej malej oblasti, čo nevie teraz presnejšie nikto špoecifikovať.

Vložil: M. Lapin, 18.VI.2013, 20.30 h.

Na požiadanie redakcie denníka Pravda som spracoval krátky článok o tom, že čo to znamená "100-ročná povodeň", zverejnené je to v piatkovom vydaní denníka PRAVDA 7.VI.2013: WEB 

Ďalej uvádzam orignál textu zaslaný denniku PRAVDA, vytlačený bol takmer v nezmenej forme

Máme tu opäť 100-ročnú povodeň

Veľa ľudí, najmä na juhozápade Slovenska, sledovalo so záujmom a aj s obavami stúpanie hladiny Dunaja na rekordnú úroveň. Viacerí sa pozastavujú nad tým, že sa akosi často vyskytuje tzv. 100-ročná povodeň. Tento odborný termín niektorí chápu tak, že ide o povodeň aká sa vyskytne iba raz za 100 rokov. Skutočnosť je trochu iná, je to hodnota vyplývajúca zo štatistického spracovania dlhého radu pozorovaní, pričom na to, aby sme odhadli pravdepodobnosť výskytu stavu s priemerným prekročením raz za 100 rokov, potrebujeme najmenej 40 rokov kvalitných meraní. Odhad sa robí pomocou teoretických kriviek rozdelenia tak, aby vystihovali čo najhodnovernejšie najvyššie hodnoty. Je zrejmé, že výsledok odhadu do určitej miery závisí od obdobia, ktoré vyberieme na spracovanie ale aj od celého komplexu iných faktorov. V niektorých obdobiach je povodní viac, v iných zase menej, súvisí to s tým, že stredná Európa sa nachádza v klimatickom pásme s veľmi premenlivým režimom počasia. Záleží teda dosť od toho aké obdobie vyberieme na odhad výskytu 100-ročnej povodne.

Aj menej zainteresovaní odborníci vedia, že terajšie povodne sa nedajú dosť dobre porovnávať s historickými povodňami z minulosti. Ovplyvnené je to najmä vodohospodárskymi úpravami v povodiach a s celkovo odlišným využívaním krajiny. Od 19. storočia sa na všetkých dôležitých riekach v strednej Európe budovali hrádze a celý rad menších a väčších priehrad, ktoré priebeh každej povodne výrazne ovplyvnili. Z toho vyplýva aj zistenie, že pri rovnakej výške hladiny predstavuje prietok vody v rieke (v m3 za sekundu) spravidla menej ako to bolo pred vodohospodárskymi úpravami. Prirodzené vybrežovanie vody z riek sa miestami rieši budovaním tzv. suchých poldrov, kde sa umiestni veľký objem vody a zmierni sa tak priebeh povodne.

Hlavnou príčinou povodní je veľké množstvo zrážok, ktoré spadnú v nevhodnom rozdelení na veľkej ploche daného povodia. Ide zväčša o zhodu viacerých nepriaznivých okolností, čo môže ovplyvniť aj predchádzajúci stav povodia a topenie snehu vo vyšších polohách, niekedy aj nevhodná manipulácia v priehradách. V našom regióne padá v teplom období roka veľké množstvo zrážok najmä v prípade výskytu málo pohyblivej cyklóny nad strednou Európou, pričom na jej prednej strane prúdi zo Stredomoria teplý a vlhký vzduch cez Čierne more a Ukrajinu až nad Poľsko a Alpy. Čím je vzduch teplejší, tým je schopný transportovať viac vodnej pary, z ktorej neskôr vzniknú zrážkové úhrny. Je to zhruba o 6% viac na každý jeden °C zvýšenia teploty. V priestore takejto cyklóny potom padajú najväčšie zrážky spravidla na návetriach vyšších pohorí, prípadne tam, kde vzniknú podmienky na výskyt početných búrok.

Od roku 1880 sa v strednej Európe oteplila klíma o 1,5 až 2,0 °C, pričom oteplenie bolo najväčšie od marca do augusta. Teplejšie je aj na celej severnej pologuli, v priemere takmer o jeden °C. To ovplyvnilo aj množstvo vodnej pary v atmosfére, podľa meraní sa zvýšilo skoro o 5%. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj počasia v Európe je zoslabovanie výškovej cyklóny nad Arktídou, čo znížilo prenos vzduchu smerom z Atlantiku nad Európu a zvýšila tak sa pravdepodobnosť stabilnejších cyklón a anticyklón nad Európou, ale tiež vpádov studeného vzduchu od severu hlboko na juh a teplého od juhu ďaleko na sever. Ak bude otepľovanie klímy pokračovať a dosiahne do roku 2100 až 3 °C, tak musíme počítať so zvýšením extrémnych úhrnov zrážok až o 30%, čo zvýši aj pravdepodobnosť výskytu ničivých povodní. Túto hypotézu sme prezentovali už v roku 2001 a vodohospodári ju berú do úvahy.

Milan Lapin, meteorológ a klimatológ, FMFI UK

31.V.2013 som poskytol redakcii PRAVDA rozhovor, v ktorom som sa vyjadril aj k údajnej predpovedi francúzskych meteorológov, že leto 2013 bude najchladnejšie za 200 rokov. Článok s mojim vyjadrením je uvedený na WEB.

Z rozhovoru bolo v článku zverejnené toto: Klimatológ a meteorológ Milan Lapin takúto prognózu odmieta. „Nepovažujem ju za informáciu od francúzskych meteorológov, je to produkt médií. Z materiálov, ktoré máme k dispozícii, nevyplýva, že by malo byť leto v Európe studené. Môže sa stať, že v niektorej časti kontinentu bude studené, ale určite to nebude v celej Európe alebo v celej strednej Európe,“ vraví Milan Lapin. Pomerne chladné letá boli naposledy v rokoch 1978 a 1980 a podľa Lapina tento rok zrejme prekonané nebudú. Podľa jeho predpokladov sa oteplí už o pár dní. V polovici budúceho týždňa by sa malo súčasné chladnejšie počasie skončiť a potom by malo nastať oteplenie.

K tomuto problému som sa vyjadril aj v diskusii k článku J. Pecha v SME "Najchladnejšie leto za 200 rokov je kačica" 1.VI.2013:  WEB

Počasie na jednom mieste, alebo aj v malom regióne je premenlivé a preto úspešnosť predpovede na konkrétny deň rýchle klesá s predlžovaním obdobia predpovede. Priemer teploty na celej severnej pologuli je ale veľmi konzervatívna hodnota, pretože je vyjadrením priemeru zo všetkých lokalít a stráca sa pritom synoptická premenlivosť počasia. V posledných rokoch je v mesiacoch teplého polroka (IV-IX) priemerná teplota na severnej pologuli zhruba o 0,5 až 1,0 °C vyššia ako bol priemer za celé 20. storočie, na kontinentoch severnej pologule dokonca o 0,8 až 1,4 °C vyššia. Pretože v lete nemôže ovplyvniť teplotu na severnej pologuli žiaden taký lokálny faktor ako silné ochladenie Sibíri, Arktídy a Kanady, je takmer isté, že aj v roku 2013 bude obdobie jún až august na kontinentoch severnej pologule v priemere najmenej o 0,8 °C teplejšie ako bol priemer 20. storočia. Takýto vývoj dáva zvýšenú pravdepodobnosť teplotne nadnormálneho leta aj v strednej Európe, naopak teplotne podnormálne leto má len malú pravdepodobnosť výskytu. Modely to odhadujú zhruba na 50% v prospech teplotne normálneho leta, 45% v prospech nadnormálne teplého leta a iba asi 5% v prospech teplotne podnormálneho leta. To ale neznamená, že sa za určitej zhody okolností nemôže na malom priestore vyskytnúť niekde v Európe aj relatívne studené a daždivé leto. To sa však teraz ešte predpovedať nedá, že v ktorej malej oblasti bude najbližšie leto v Európe prípadne relatívne studené (v porovnaní s normálom).

22.V.2013 som poskytol internetovému portálu Aktualne.sk rozhovor na tému "Tornádo v Oklahome", text je uverejnený na WEB:

http://aktualne.atlas.sk/tornada-pozna-aj-slovensko-s-oteplovanim-klimy-ich-bude-viac/slovensko/spolocnost/

21.V.2013 som poskytol rozhovor Slovenskému rozhlasu na tému "Tornádo v Oklahome", ktorý bol odvysielaný v relácii "K veci" o 18.15 h. v približne takom znení ako je v článku WEB

V SME bol 16.V.2013 uverejnený článok WEB o otepľovaní klímy na Aljaške. V diskusii k tomuto článku som sa vyjadril aj k skleníkovému efektu atmosféry

1. Napriek tomu, že už vyše 20 rokov informujeme verejnosť o fyzikálnej podstate skleníkového efektu atmosféry ešte stále sa objavujú v blogoch, článkoch a diskusiách výrazne skreslené informácie o tomto fenoméne. V diskusii SME som napísal: Dobrý popis skleníkového efektu atmosféry je v anglickej Wikipedii: WEB. V podstate sa zhoduje s výpočtami viacerých svetových laboratórií a aj údajov uvedených v najnovších učebniciach. Podstatou oteplenia o 33 °C vplyvom existencie skleníkového efektu atmosféry Zeme je fakt, že ak by Zem bola absolútne čiernym telesom bez atmosféry (tým aj bez skleníkového efektu atmosféry), tak by bola priemerná ročná teplota jej povrchu +5,3 °C, pretože ale albedo Zeme ako celku je v súčasnosti v priemere asi 30% (30% prichádzajúceho slnečného žiarenia sa od Zeme odrazí naspäť do kozmu), tak pri takom príjme slnečnej radiácie by bola priemerná teplota zemského povrchu iba -18 °C (vďaka existencii skleníkového efektu atmosféry je skutočný globálny priemer ročnej teploty atmosféry tesne nad zemským povrchom v posledných desaťročiach až takmer +15 °C).

2. Dosť často sa stále spochybňuje úloha CO2 ako skleníkového plynu v atmosfére Zeme, k tomuto problému som v diskusii SME napísal: Podrobnosti o vplyve CO2 na skleníkový efekt atmosféry sú aj v anglickej Wikipedii: WEB. Tieto informácie sú zhodné s podkladmi v najnovších učebniciach. Dopĺňam ešte toto: Vzhľadom na to, že sa absorpčné čiary a absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov prekrývajú, tak nie je možné celkom presne stanoviť podiel skleníkových plynov na celkovom skleníkovom efekte atmosféry (33 °C). Je ale možné kvantifikovať dostatočne presne taký prípad, ak by sme z atmosféry odstránili CO2, tak by klesol skleníkový efekt o 9%, čiže o 3 °C. Na druhej strane, ak by sme odstránili všetky iné skleníkové plyny a zostal by iba CO2, tak by konečný skleníkový efekt predstavoval 26% terajšieho skleníkového efektu, čiže oteplenie 8,6 °C v porovnaní so stavom bez skleníkového efektu (-18 °C). V takomto rozsahu sa teda môže pohybovať podiel CO2 na celkovom skleníkovom efekte atmosféry Zeme. Treba brať do úvahy ešte fakt, že v regiónoch okolo severného a južného pólu je v atmosfére Zeme iba 1 až 10% z množstva vodnej pary v tropickom pásme (okolo rovníka), preto je vplyv rastu koncentrácie CO2 najvýznamnejší na otepľovaní atmosféry práve v polárnych regiónoch. CO2 je totiž rozložený v celej atmosfére Zeme viac-menej rovnomnerne (dobre premiešaný skleníkový plyn), kým vodná para je rozložená krajne nerovnomerne, pretože jej koncentrácia závisí aj od teploty vzduchu, aj od atmosférického prúdenia a aj od zdrojov výparu (vodná para je pritom v celkovom globálnom priemere najvýznamnejším skleníkovým plynom s podielom 36 až 72% pri podobných eventualitách ako sme uviedli pre CO2).

3. Obvyklým argumentom niektorých skeptikov je tvrdenie, že ak dosiahne koncentrácia CO2 takú hranicu, že sa v atmosfére pohltí všetko dlhovlnné vyžarovanie zemského povrchu, tak ďalšie zvyšovanie koncentrácie CO2 sa už na oteplení neprejaví. To je dosť častý omyl laikov pri posudzovaní účinnosti jednotlivých skleníkových plynov v atmosfére. Dlhovlnné vyžarovanie (najmä v pásme vlnovej dĺžky 5 až 50 mikrometrov) totiž neemituje len zemský povrch ale aj atmosféra ako hmotné prostredie pri určitej teplote vyššej ako absolútna nula. Ak prekročí koncentrácia niektorého skleníkového plynu kritickú hranicu, to iba znamená, že sa všetko dlhovlnné (tepelné) žiarenie emitované zemským povrchom pohltí v jeho absorpčnom pásme v atmosfére a tým sa atmosféra oteplí. Atmosféra ale tiež emituje dlhovlnné žiarenie, ktoré sa jednak absorbuje skleníkovými plynmi vo vzduchu ale tiež dosahuje aj na zemský povrch (v súčasnosti predstavuje priemerná hustota toku dlhovlnného vyžarovania zemského povrchu globálne 390 W/m2 a atmosféry smerom k zemskému povrchu globálne asi 324 W/m2). Ak pokračuje zvyšovanie koncentrácie skleníkového plynu, tak sa všetko žiarenie emitované zemským povrchom pohltí v nižších vrstvách atmosféry a tieto vrstvy tiež emitujú dlhovlnné žiarenie. Takto prebieha reťazovanie procesu absorpcie a emisie dlhovlnného žiarenia od zemského povrchu až po hornú atmosféru pri akomkoľvek zvyšovaní koncentrácie skleníkového plynu, pravda je len to, že pri rovnakom zvýšení koncentrácie skleníkového plynu sa účinok oteplenia v atmosfére postupne stále znižuje. Zjednodušený príklad (môžu nastať aj o málo odlišné eventuality): pri 1-krát CO2 je to dajme tomu oteplenie o 3 °C, pri 2-krát CO2 len o ďalších 2 °C, pri 3-krát CO2 len o ďalších 1,5 °C atď. Dopĺňam ešte: K tomu ale treba pripočítať oneskorené spätné väzby oteplenia, takže celkový účinok oteplenia bude zrejme o čosi väčší (najvýznamnejšou rýchlou kladnou spätnou väzbou je rast koncentrácie vodnej pary v atmosfére v súvislosti s oteplením - približne o 6% na každý jeden °C oteplenia, vodná para je tiež významný skleníkový plyn, inými kladnými spätnými väzbami je zmenšovanie rozlohy snehovej pokrývky a morského ľadu, topenie permafrostu, emisia CO2 z teplejšej morskej vody a CH4 z morského dna a niekoľko ďalších), na druhej strane existujú aj záporné spätné väzby, ktoré budú spomaľovať otepľovanie vplyvom rastu koncentrácie skleníkových plynov (významnými zápornými spätnými väzbami sú: rast hustoty oblačnosti a tým aj albeda Zeme, na niektorých miestach budú vplyvom zvyšovania úhrnov zrážok pribúdať ľadovce, na iných sa zvýši aktivita vegetácie a pribudne nová biomasa a niekoľko ďalších). Zväčšovanie množstva aerosólov v atmosfére má prevažne zápornú spätnú väzbu, no sú aj kladné (znečistenie snehu a ľadovcov, sadze v atmosfére...). Nedá sa ale očakávať, že v najbližšom storočí záporné spätné väzby získajú prevahu nad kladnými. Celkový účinok zosilňovania skleníkového efektu atmosféry sa preto nedá predpovedať presne ani na najbližšie desaťročia, existujú iba alternatívne scenáre možného vývoja, pričom konečnú klimatickú zmenu ešte môžu ovplyvniť niektoré prirodzené faktory meniace klímu Zeme (slnečná aktivita, vulkanická činnosť, cykly oceánickej cirkulácie...). Zaiste sa viacerí zamyslia nad tým, že ako je to so zákonom zachovania energie, keďže slnečné žiarenie prichádzajúce k hornej vrstve atmosféry je dlhodobo takmer konštantné (kolíše v 11-ročných priemeroch len o 0,1%) a v posledných 50 rokoch dokonca postupne trochu zoslablo. Základný problém je v tom, že zemská atmosféra prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie (vlnové dĺžky od 0,28 do 0,85 mikrometra) na zemský povrch iba s malou absorpciou, no tepelné (dlhovlnné) žiarenie (vyžarovanie zemského povrchu a dolných vrstiev atmosféry) takmer úplne absorbuje v závislosti od účinnosti skleníkového efektu atmosféry a tým sa otepľuje.

Vložil: M.Lapin, 18.V.2013, 19.V.2013, 21.V.2013 (vo Fotoalbume doplním postupne súvisiace obrázky)

V Pravde bol 6.IV.2013 publikovaný článok "Extrémne, no bez rekordov" autora Milana Lapina WEB, kde sú v stručnosti analyzované príčiny anomálií počasia v uplynulých týždňoch (titulok článku tam dala redakcia Pravdy).

Text článku si môžete prečítať na WEB

Vložil: M.Lapin, 7.IV.2013, 8.30 h

Plný text príspevku zaslaný do PRAVD-y (publikované 6.IV.)

Studené počasie v severnej polovici Európy koncom marca 2013

Je zrejmé, že zimy (XII-II), zimné polroky (X-III) alebo len jednotlivé mesiace a iné obdobia v zimných polrokoch môžu byť v strednej Európe relatívne teplé alebo studené z rôznych príčin. Spravidla ide o zvláštne usporiadanie atmosférického prúdenia počas dlhšej doby, no do určitej miery to ovplyvňuje aj priemerná teplota a zaľadnenie v celej Arktíde. V niektorých zimách môže teda spôsobiť pokles teploty v strednej Európe všeobecne nízka teplota v Arktíde, v iných zase zoslabené prúdenie vzduchu od Atlantiku smerom k Európe.

V roku 2012 sme zaznamenali najmenšiu rozlohu morského ľadu v Arktíde za celú dobu pozorovaní a priemernú teplotu vysoko nad dlhodobým priemerom (DP), čo ovplyvnilo atmosférické prúdenie v širokom okolí, možno na celej severnej pologuli. V tých prípadoch, keď je Arktída relatívne teplá, vytvára sa nad severom našej planéty iba slabší cirkumpolárny vír (slabšia výšková cyklóna), čoho dôsledkom je pomalší prenos vzduchových hmôt v smere od západu na východ v pásme miernych šírok severnej pologule. Tak sa môžu vytvoriť podmienky na dlhotrvajúci prenos studeného vzduchu od severu ďaleko na juh a teplého od juhu ďaleko na sever, pričom sa zoslabuje vplyv oceánov na kontinenty. Zimy bývajú v takýchto prípadoch na časti kontinentov v nižšej zemepisnej šírke ako 55° veľmi studené a letá naopak na kontinentoch väčšinou veľmi teplé. Pretože takýto vývoj už pretrváva asi dve desaťročia, zaznamenali sme v posledných rokoch niekoľko podobných anomálií atmosférického prúdenia a aj výrazné odchýlky teploty vzduchu na rôznych miestach severnej pologule, aj o vyše 10 °C od DP obidvomi smermi počas 10-denných a dlhších období. Súbežným problémom takého vývoja počasia je výskyt veľmi intenzívnych zrážok na frontálnych rozhraniach (aj s vysokými dennými úhrnmi, pri teplote tesne pod bodom mrazu aj s vysokou snehovou pokrývkou). Ide najmä o také situácie, keď postupuje tlaková níž od nejakého teplého mora smerom na sever až severovýchod.

Aj od leta 2012 sa aj vyskytli v Európe, Ázii a Amerike významné regionálne teplotné anomálie, pričom priemerná mesačná teplota na kontinentoch celej severnej pologule bola okolo 1,0 °C nad DP, len v XII.2012 bola rovnaká ako DP. V podobnom trende pokračoval aj marec 2013, studené počasie zasiahlo teraz severnú polovicu Európy (druhá polovica marca tam bola miestami o 10 °C chladnejšia ako DP) a naopak mimoriadne teplo bolo v celej strednej Ázii a na juhu západnej Sibíri (aj o vyše 10 °C nad DP). Treba ale zdôrazniť, že polovica Európy má rozlohu 5 miliónov km2, čo je však iba 1% z rozlohy celej Zeme.

V období od 22. do 31.III.2013 sme zaznamenali na Slovensku aj mimoriadny prípad najchladnejšej 10-dennej periódy od roku 1951, keď v Hurbanove dosiahla priemerná teplota len +0,7 °C (DP z obdobia 1951-1990 je +7,5 °C). Podobne to bolo aj inde na Slovensku. Médiá venovali tomuto zvláštnemu prípadu počasia oprávnenú pozornosť, lebo také studené aspoň 10-denné periódy sme na Slovensku už dlho nezaznamenali. Pravdepodobne ale nejde o rekord od začiatku meteorologických pozorovaní (od roku 1871), pretože v iných častiach roka sa od roku 1951 vyskytli ešte podstatne relatívne chladnejšie 10-denné obdobia. Je potrebné ale pripomenúť, že napríklad len v rokoch 2011 a 2012 sme zaznamenali spolu 6 podobne mimoriadnych ale rekordne najteplejších 10-denných a dlhších periód od roku 1951. V tomto prípade im však médiá nevenovali väčšiu pozornosť. Na mimoriadne teplé počasie sme si už akosi v posledných rokoch zvykli.

Milan Lapin, FMFI UK

Relácia "Rozhovory cez polnoc" v TA3, 5/6.IV.2013, 23.20-0.20 h. WEB

Na pozvanie telvízie TA3 sa na besede zúčastnili: Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., a RNDr. Juraj Tóth, PhD., z FMFI UK. Moderovaná beseda sa viedla o spoločných problémoch meteorológie, klimatológie a astronómie ako aj o aktuálnom počasí v roku 2013 a globálnom otepľovaní. Celú besedu si môžete pozrieť zo záznamu na WEB.

Vložil: M. Lapin, 6.IV.2013, 08.40 h.

Relácia "Z prvej ruky", Slovenský rozhlas 1, 4.IV.2013, 12.30-13.00 h.: WEB 

V besede s moderátorom SRO sa zúčastnili RNDr. Pavol Faško, CSc., SHMÚ a Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., FMFI UK. Témou bolo: "Sú tieto zimy normálne? Vymklo sa počasie z kĺbov? Kto za to môže a ako sa dá pred takýmto počasím/podnebím brániť?"

Prehľad otázok od moderátora: Zmenila sa klíma na Slovensku za posledných 50 rokov? Ako dlho sledujete počasie a podnebie na Slovensku? Dá sa usudzovať o trendoch? Čo spôsobilo taký zvláštny priebeh uplynulej zimy a marca? Je slovenské územie rizikovou oblasťou? Ako bude pokračovať jar, aké bude leto? Ako sa prejavia zmeny v Arktíde a zmeny Golfského prúdu? Odpovede si môžete vypočuť zo záznamu, ak kliknete na WEB 

Vložil: M. Lapin, 4.IV.2013, 19.00 h. 

Od redaktorky TA3 som dostal 10.II.2013 tri otázky, odpovede na ne boli v stručnejšej verzii odvysielané v TA3 naživo 10.II.2013 o 21.30:  http://www.ta3.com/clanok/1014642/host-v-studiu-jozef-lapin-o-snehovych-kalamitach-a-klimatickych-zmenach.html 


1. V niektorých oblastiach napadlo v krátkom čase až pol metra nového snehu. Hoci je zima a sneh k tomuto ročnému obdobiu patrí, nebol toto už predsa len extrém? Čo ho spôsobilo? Často sa spomína globálne otepľovanie, môžeme tomuto javu pripísať tohtotýždňovú snehovú kalamitu?

Odpoveď: Na začiatok uvediem niekoľko faktov: 1) Priaznivou správou je, že v súčasnosti sa dozvieme o akomkoľvek extréme počasia a kdekoľvek na svete takmer okamžite, 2) Tiež je priaznivé to, že meteorológovia dokážu s určitým predstihom predpovedať veľkú väčšinu extrémov počasia tak, aby sa predišlo významným škodám, 3) Médiá všetky extrémy počasia dramatizujú kvôli zvýšeniu sledovanosti, počítajú s tým, že si bežní ľudia extrémy počasia z minulosti nepamätajú, 4) Nepriaznivou správou je ale to, že moderná spoločnosť je v súčasnosti zraniteľnejšia v prípadoch veľkých výkyvov počasia ako v minulosti (osobná doprava, zásobovanie potravinami, elektrickou energiou a inými tovarmi). Aj v minulosti sa vyskytli u nás podobné alebo aj oveľa väčšie snehové extrémy, napríklad z obdobia 1951-1995: Bratislava Koliba: 13.2.1963 – 46 cm snehu, 9.12.1969 – 48 cm snehu, 26.12.1981 – 55 cm snehu, 16.1.1987 – 70 cm snehu, Poprad: 20.2.1952 – 70 cm snehu, 6.2.1963 – 89 cm snehu, 8.3.1970 – 71 cm snehu, Telgárt: 20.2.1962 – 140 cm snehu, 7.2.1963 – 131 cm snehu, 8.3.1970 – 119 cm snehu, Štrbské Pleso: 20.2.1962 – 165 cm snehu, 4.3.1967 – 180 cm snehu, 25.1.1976 – 280 cm snehu, Hurbanovo: 18.2.1952 – 45 cm snehu, 22.2.1956 – 47 cm snehu, 11.2.1980 – 42 cm snehu, 15.1.1987 – 38 cm snehu. Vo februári 2013 sme mali doteraz podľa meraní SHMÚ na Spiši najviac 20 až 50 cm snehu, v Tegárte a na Štrbskom Plese asi 90 cm snehu, čo je podstatne menej ako boli doterajšie rekordy z minulosti.

V minulosti ľudia na vidieku s takýmito extrémami počasia počítali a boli schopní bez väčšej ujmy prežiť aj niekoľkodenné výpadky v doprave a zásobovaní, prípadne sa vyhlásili tzv. uhľové prázdniny. Teraz spôsobuje problém aj tá skutočnosť, že zimy sú väčšinou chudobné na sneh a ak napadne občas viac snehu, tak sú ľudia a zodpovedné inštitúcie takým vývojom prekvapení kvôli horšej príprave. Veľa snehu padá občas aj v iných krajinách najmä v dôsledku toho, že je všeobecne teplejšia klíma a v atmosfére je preto viac vodnej pary. Na to, aby napadlo veľa snehu nie je potrebné výrazné ochladenie, sneh padá aj pri teplote tesne pod bodom mrazu. Dôležitý je výskyt vhodnej synoptickej situácie (cyklóna a dostatok vlhkosti v atmosfére, prípadne aj náveterné efekty).

2. Majú sa obyvatelia Slovenska pripraviť na podobné návaly snehu aj v budúcnosti?

Odpoveď: Teraz je na Slovensku takmer o 2 °C teplejšia klíma ako pred 130 rokmi, takéto oteplenie zároveň znamená, že pri cyklonálnom počasí je v atmosfére v zime asi o 15% viac vodnej pary a teda aj lepšie podmienky na výdatnejšie zrážky. Aj po ďalšom oteplení zím o 2 až 4 °C sa občas vyskytnú podmienky na to, aby počas pomaly postupujúcej cyklóny zo Stredomoria na sever napadalo v strednej Európe veľa snehu, bude to predovšetkým v náveterných polohách pohorí (aj v Bratislave a Košiciach) a v nadmorskej výške nad 500 m.

3. Aké zimy nás čakajú v horizonte cca 30 rokov? Miernejšie, alebo chladnejšie?

Odpoveď: Zimy budú určite celkovo miernejšie ako pred 50 až 100 rokmi. Postupné oteplenie zím o 2 až 4 °C do roku 2100 spôsobí, že nižšie polohy budú na Slovensku počas zimy zväčša bez snehu, nie však každý rok, počasie bude naďalej premenlivé. Viac snehu ako v minulosti očakávame aj v priemere vo výške nad 1200 m, pretože sa pravdepodobne zvýšia zimné úhrny zrážok o 20 až 30%. Napriek tomu sa môže pri občasnom ochladení vyskytnúť veľmi výdatné sneženie, ktoré výškou nového snehu prekoná aj doterajšie rekordy. Na výdatné sneženie totiž nie sú potrebné silné mrazy, stačí teplota trochu pod bodom mrazu, nevyhnutná je ale tlaková níž postupujúca najmä zo Stredomoria, ktorá prináša so sebou veľa vlhkosti v atmosfére.

Zapísal: M.Lapin, 11.II.2013, 6.30 h.

 
Dokument poskytnutý na žiadosť Mgr. Michala Jurinu z Oddelenia vzťahov s verejnosťou na Univerzite Komenského v Bratislave, spracoval: Milan Lapin, 8.I.2013 (priložené boli obrázky z tejto webstránky)
 
Názov: Zima so snehom a bez snehu na Slovensku z pohľadu klimatológa/meteorológa

 

  1. Zima 2012/2013 – Otázky:
    1. Aký má vplyv globálny rast skleníkového efektu atmosféry na súčasné počasie?
    2. Aké extrémy počasia nás čakajú počas tejto zimy, resp. v najbližších mesiacoch?
    3. Kedy prší a kedy sneží v januári a prečo?
    4. Budeme bežkovať a zjazdovať na prírodnom snehu?
    5. Vplyv na slovenskú ekonomiku a poľnohospodárov?
    6. Potvrdzujú sa ľudové pranostiky a aké?
Odpovede:
a)      Zosilňovanie skleníkového efektu atmosféry vplyvom rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére (CO2, CH4, N2O. O3, freóny a ďalšie) spôsobuje to, že atmosféra pohlcuje viac dlhovlnného (tepelného) vyžarovania zemského povrchu a nižších vrstiev atmosféry. Tým sa atmosféra otepľuje a vyžaruje viac tepelného žiarenia aj smerom k zemskému povrchu. Výsledkom je stabilizácia vyššej teploty v prízemnej vrstve atmosféry. Počasie je však premenlivé aj pre iné príčiny, takže globálne otepľovanie vplyvom zosilňovania skleníkového efektu atmosféry (asi o 0,2 °C za 10 rokov v priemere) môžeme ťažko laicky spozorovať. Vyššia teplota prízemnej vrstvy atmosféry, zemského a morského povrchu ale znamená aj zvýšený výpar vody a viac vodnej pary v atmosfére (asi o 6% na jeden °C oteplenia). To vedie k zvýšeniu dynamiky tých atmosférických procesov, kde hrá dôležitú úlohu vodná para a oblačnosť.
b)      Vzhľadom na to, že sa rýchlejšie otepľuje Arktída ako subtropické a tropické šírky severnej pologule, zoslabuje prevládajúce prúdenie atmosféry od západu na východ v miernych šírkach severnej pologule. Tento efekt je ešte výraznejší v prípade studenej fázy LaNiňa v Pacifiku. To znamená, že môže tak ľahšie preniknúť studený vzduch od severu z Arktídy hlboko na juh a naopak teplý vzduch od juhu ďaleko na sever až do Arktídy. Nielen v zime ale aj v iných ročných obdobiach sa preto zvyšuje počet veľkých teplotných výkyvov napriek tomu, že je severná pologuľa celkovo v priemere teplejšia ako bola pred 40 rokmi asi o 0,7 °C.
c)       Práve uvedené striedania oteplení a ochladení môžu spôsobiť, že aj hocikedy uprostred zimy vystúpi teplota vzduchu u nás nad +10 °C, čo sa v minulosti stávalo oveľa zriedkavejšie ako v posledných 25 rokoch. Na druhej strane vyššia priemerná teplota atmosféry spôsobuje zvýšenie úhrnov zrážok až o 10% na jeden °C oteplenia. Preto sa v posledných rokoch vyskytuje v zime na viacerých miestach severnej pologule častejšie veľmi intenzívne sneženie.
d)      U nás bola v nižších polohách juhozápadného Slovenska snehová pokrývka nestabilná počas zimy aj v minulosti (aj uprostred zimy mala v Hurbanove snehová pokrývka pravdepodobnosť výskytu iba okolo 50% a v nadmorskej výške 250 m iba okolo 60%). Oteplenie zím asi o jeden °C spôsobilo posun hranice stabilnejšieho snehu približne o 300 m do väčšej nadmorskej výšky, čím sa zväčšilo územie s nestabilnou snehovou pokrývkou na celom Slovensku. Počítame s tým, že ďalšie otepľovanie zím (o 2 až 4 °C do roku 2100) spôsobí posun dobrých snehových podmienok na Slovensku až do nadmorskej výšky nad 1000 m (iba asi 5% z plochy Slovenska). Sneh bude, samozrejme, občas padať aj na nížinách, no udrží sa iba počas niekoľkých dní do najbližšieho oteplenia.
e)      Otepľovanie klímy má vplyv aj na ekosystémy a aj na viaceré sociálne a ekonomické sektory. Sú to tak pozitívne ako aj negatívne dôsledky, tých negatívnych bude ale aj u nás zrejme viac. V prvom rade je potrebné uvedomiť si jednoznačný fyzikálny účinok rastúcej teploty vzduchu na zvyšovania rizika sucha a aj prívalových dažďov. V čase keď bude prevládať anticyklonálne počasie (tlaková výš) bude pri vyššej teplote väčší výpar (až o 6% na jeden °C oteplenia), rýchlejšie sa vysuší pôda a vzrastie riziko sucha, naopak v prípade cyklonálneho počasia (tlaková níž) bude padať viac zrážok (až o 10% na jeden °C oteplenia) a vyskytnú sa aj intenzívnejšie lejaky, čo môže spôsobiť najmä v lete náhle lokálne povodne ale aj veľkoplošné povodne a zamokrenie pôdy. Otepľovanie klímy kladie vyššie nároky aj na klimatizáciu interiérov a dopravných prostriedkov a na skladovanie potravín, na druhej strane umožňuje pestovanie náročnejších plodín na teplo a zlepší podmienky letnej turistiky. V zime sa v dôsledku otepľovania klímy znižujú náklady na vykurovanie. Otepľovanie klímy tiež predlžuje vegetačné obdobie smerom k februáru, čím vzrastá riziko poškodenia rastlín a ovocných stromov neskorými jarnými mrazmi, pretože dĺžka dňa a noci sa meniť nebude. Oteplenie zím umožňuje prežitie viacerých druhov hmyzu a iných škodcov, ktoré nemajú na Slovensku prirodzených nepriateľov, môžu sa sem zavliecť aj niektoré druhy onemocnení z teplejších oblastí Zeme.
f)       Skoro všetky ľudové pranostiky vznikli pred niekoľkými storočiami, keď bola u nás klíma väčšinou oveľa chladnejšia, niektoré aj v iných oblastiach Európy. Preto je ich platnosť veľmi obmedzená, občas aj sporná. Tvoria ale súčasť ľudovej umeleckej tvorby a preto ich netreba zavrhovať.
 
  1. Klimatické zmeny na Slovensku v horizonte 10 a 20 rokov? Otázky:
    1. Budeme musieť pestovať nové plodiny?
    2. Aké extrémy klímy nás čakajú?
Odpovede:
a)      Už v súčasnosti sa pestujú na Slovensku nové plodiny, prípadne sa iba posúva ich efektívny pestovateľský región smerom na sever a do väčšej nadmorskej výšky. Týka sa to napríklad kukurice a viniča. Ide teda predovšetkým o také plodiny a dreviny, ktoré potrebujú viac tepla v lete alebo počas vegetačného obdobia. Nie je však žiaden predpoklad na to, aby sme u nás pestovali v budúcnosti subtropické alebo tropické plodiny. Aj po oteplení o 4 °C sa budú v zime ojedinele vyskytovať na nížinách silnejšie mrazy ako –20 °C, čo znemožní akýkoľvek pokus o pestovanie subtropických viacročných plodín a drevín v exteriéri.
b)      Extrémy počasia nesúvisia priamo s globálnym otepľovaním, alebo nesúvisia tak významne, že by to mohli laici spozorovať. Veľké extrémy počasia sa vyskytovali aj v minulosti, boli aj iného druhu ako v súčasnosti a ľudia na ne poväčšine už pozabudli. Tiež je potrebné zdôrazniť aj to, že teraz žijeme v dobe zrýchlenia toku informácií a vieme takmer okamžite o akejkoľvek udalosti na celom svete. Média šíria prevažne negatívne informácie, čo znamená, že sú až presýtené rôznymi katastrofami a nešťastnými príhodami, vrátane tých, ktoré súvisia s počasím. Meteorológovia a klimatológovia, ale aj hydrológovia, analyzujú extrémy na základe kvalitných dlhodobých meraní zložitými štatistickými metódami. Na základe takej analýzy môžeme potvrdiť len to, že výrazne pribúdajú tzv. teplé extrémy, teda také, ktoré súvisia s rekordne vysokou teplotou vzduchu. Týka sa to tak denných teplotných maxím ako aj mesačných a sezónnych priemerov teploty vzduchu. V posledných 25 rokoch sa vyskytli asi 5-krát častejšie rekordy najvyššej teploty vzduchu ako rekordy najnižšej teploty vzduchu od začiatku systematických meraní. Na značnej časti sveta pribudli aj extrémy dlhodobého sucha, lesných požiarov a ničivých povodní, ktoré jednoznačne súvisia s otepľovaním klímy a so zmenou režimu sezónnych dažďov.
 
  1. Na akých zaujímavých projektoch sa v súčasnosti pracuje na katedre?
Odpoveď:
V Oddelení meteorológie a klimatológie (Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na FMFI UK) sme v posledných rokoch riešili niekoľko zaujímavých projektov, z ktorých sa iba časť dotýkala priamo globálneho otepľovania. Pomohli sme budovať sieť automatických meteorologických staníc v Srbsku v rámci projektu NPOA, zúčastnili sme sa na riešení projektu MŽP SR a SHMÚ, s názvom „Adaptácia na klimatickú zmenu“, riešili sme postupne niekoľko projektov VEGA zameraných na analýzu zmien a variability klímy a na prípravu scenárov klimatickej zmeny, sme spoluriešiteľmi dvoch projektov APVV zameraných na možné dôsledky klimatických zmien vo vodnom hospodárstve a v hydrologickom cykle na Slovensku, sme spoluriešiteľmi projektu MŽP SR a SHMÚ s názvom „Národná inventarizácia a projekcia emisie skleníkových plynov“, boli sme spoluriešiteľmi projektu Katedry jadrovej fyziky a biofyziky FMFI UK s názvom „Environmentálne rádionuklidy v atmosfére“.
Tento dokument bude zrejme použitý na vypracovanie tlačových správ uvedeného oddelenia, za obsah tlačových správ nemôžem zodpovedať, pokiaľ mi nebudú zaslané na autorizáciu.  
 

Dňa 27.XII.2012 som poskytol 15-minútový rozhovor televízii TA3 na tému Vianočné extrémy počasia a súvislosti s globálnym otepľovaním (tu je skrátený a nie celkom presný prepis rozhovoru s redaktorkou TA3, časť z neho je uvedená na:  http://www.ta3.com/clanok/1012082/klimatolog-milan-lapin-o-vykyvoch-pocasia.html )

Otázka: Počas Vianoc sa vyskytlo niekoľko pozoruhodných extrémov počasia, ako to viete vysvetliť?

Odpoveď: Je to tak, v Nemecku, Rakúsku, Česku a na juhu Maďarska sa vyskytli neobvykle vysoké maximá teploty vzduchu, v Mníchove aj vyše +21 °C u nás pri Štrbskom Plese až +12 °C. Na druhej strane sme na viacerých miestach severnej pologule zaznamenali pomerne silné mrazy aj v porovnaní s dlhodobými priemermi. Je to spôsobené zoslabením zonálneho prúdenia (zo západu na východ) kvôli relatívne mimoriadne teplému počasiu v Arktíde (aj preto sme mali v Arktíde v roku 2012 najnižšiu plochu letného morského ľadu od začiatku pozorovaní). Preto nemohol prúdiť teplejší morský vzduch do vnútrozemia kontinentov, no na druhej strany sa zlepšili podmienky na hlboké vpády studeného vzduchu od severu na juh a teplého vzduchu od juhu ďaleko na sever. Niektoré extrémy sa ale v médiách neprimerane dramatizujú, bezdomovci môžu zamrznúť v Rusku a na Ukrajine aj počas normálne sa vyskytujúcich mrazov. Na niektorých miestach sa ale silnejšie mrazy nevyskytli viac rokov za sebou a ľudia (aj zodpovedné inštitúcie) na ich možný opätovný výskyt akosi pozabudli (mrazy okolo -50 °C sa v minulosti niekde na Sibíri vyskytovali dosť často, no spravidla nie každý rok na tom istom mieste).

Otázka: Nie je tých extrémov počasia v posledných rokoch akosi priveľa?

Odpoveď: Zvýšený výskyt extrémov počasia sa najmä v mediálnych informáciách dá vysvetliť takto: Máme oveľa lepší prehľad o výskyte akýchkoľvek výkyvov počasia v porovnaní s normálnym stavom ako kedykoľvek predtým. Meteorologické pozorovania sú rozložené po celej Zemi v hustej sieti staníc, nepretržite merajú aj satelity a meteorologické lokátory. V podstate do jednej hodiny vieme podrobnosti o vývoji počasia kdekoľvek na svete. Na druhej strane je aj oveľa väčší počet obyvateľov na Zemi a majú aj väčší a drahší majetok, preto sú aj škody väčšie ako v minulosti. My meteorológovia a klimatológovia hodnotíme extrémy počasia iba na základe dlhodobých meraní (až od roku 1775), ktoré naznačujú, že sa výskyt extrémov počasia iba mierne zvýšil. Napríklad ale rekordy mexím teploty vzduchu sú v strednej Európe počas posledných 23 rokov asi 5-krát častejšie ako rekordy miním teploty vzduchu, čo je už klimatologicky významná zmena.

Otázka: Nie sú tieto extrémy prejavom globálneho otepľovania?

Odpoveď: Jednotlivé extrémy počasia, dokonca ani jednotlivé mimoriadne roky nemôžeme spájať s globálnym otepľovaním. Počasie je prirodzene premenlivé a extrémy sa vyskytovali aj v minulosti. Za prejav globálneho otepľovania môžeme považovať iba takéto extrémy, ktoré sa vyskytujú častejšie dajme tomu počas 30-ročného obdobia v porovnaní s minulosťou. Globálne otepľovanie vplyvom zosilňovania skleníkového efektu atmosféry, teda kvôli človekom spôsobenej emisii skleníkových plynov do atmosféry, ničeniu tropických pralesov a iným zásahom človeka do klimatického systému Zeme, sa prejavuje v posledných 50 rokoch rastom globálnej teploty asi o 0,2 °C za 10 rokov, čo bežný človek sotva môže spozorovať. Oveľa väčšie (ale krátkodobé) zmeny obidvomi smermi sú spôsobené prirodzenými príčinami zmien klímy.

Otázka: Ako pôsobia prirodzené faktory na zmeny klímy?

Odpoveď: Sú to napríklad veľké sopečné erupcie, zmeny slnečnej aktivity, ale najmä striedanie javov ElNiňo a LaNiňa, ktoré môžu spôsobiť krátkodobé výkyvy priemernej globálnej teploty na obidve strany aj o 0,3 °C za rok až dva roky. Iné prirodzené zmeny klímy boli v minulosti takmer vždy veľmi pomalé. Trvalo tisíce až milióny rokov, kým sa globálna teplota zmenila o viac ako 2 °C. teraz sa tak môže stať za 100 rokov kvôli činnosti človeka.

Otázka: Nedávno bol svetový Summit o zmene klímy v meste Dauha, aký máte názor na význam takýchto podujatí?

Odpoveď: Na začiatku, teda pred rokom 1998, sme si my klimatológovia mysleli, že existuje úprimná snaha svetových politikov dohodnúť sa na celosvetových opatreniach na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry a iných zásahov ľudí do klimatického systému Zeme. Teraz nám je už ale jasné, že tieto Summity pod patronátom OSN, na ktorých sa zúčastňuje aj viac ako 10 tisíc politikov, úradníkov ministerstiev, aktivistov mimovládnych organizácií, ale iba malý počet odborníkov zaoberajúcich sa zmenami klímy a ich dôsledkymi, nemôžu priniesť veľký pokrok v tomto snažení. Politici obhajujú predovšetkým záujmy svojich krajín a niektorých záujmových skupín, predovšetkým z prostredia priemyslu založeného na využívaní fosílnych palív. Všetky doterajšie dohody (aj Kjótsky protokol) viedli najmä k tomu, že sa s emisiami skleníkových plynov začalo obchodovať, no globálna emisia skleníkových plynov sa neznížila, naopak ešte rýchlejšie z roka na rok rastie. Redukcia emisie sa totiž netýka rozvojových krajín a Číny, kam sa takýto priemysel presúva. Objavujú sa aj rozpory medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami a aj medzi veľmocami navzájom (USA napríklad ani neratifikovali Kjótsky protokol). Zdá sa, že jediným reálnym opatrtením na vysporiadanie so zmenou klímy je adaptácia, teda prispôsobenie sa teplejším klimatickým podmienkam. Rozvinuté krajiny, aj Slovensko, máme na adaptáciu dosť prostriedkov a ani nebudeme klimatickou zmenou tak postihnutí ako rozvojové krajiny. Rozvojové krajiny nemajú proistriedky na adaptáciu, čo môže v týchto regiónoch vyvolať sociálne a vojenské konflikty. Vtedy sa to bude ale týkať aj nás, lebo vlny utečencov budú smerovať predovšetkým do rozvinutých krajín.

Otázka: ako sa prejaví zmena klímy na Slovensku?

Odpoveď: Očakávame, že sa do roku 2100 oteplí u nás o 2 až 4 °C a príliš sa nezmenia ročné úhrny zrážok. Nakoniec, aj za posledných 130 rokov sa u nás oteplilo o 1,8 °C a veľmi si to bežní ľudia ani nevšimli. Je ale pravda, že kým pred 50 romi na Orave nemohli ani pomyslieť na pestovanie kukurice, teraz sa jej tam darí dosť dobre, počul som dokonca, že sa darí občas aj viniču pod Vysokými Tatrami. U nás ale očakávame najmä problémy so suchom a občasnými povodňami. Pri vyššej teplote vzduchu sa zvyšuje výpar a keďže úhrny zrážok asi neporastú, naopak v lete sa môžu aj znížiť, tak tu budeme mať častejšie sucho aj počas viacerých rokov za sebou a problémy so zásobovaní vodou, aj pitnou. Počas ojedinelých cyklonálnych situácií v lete ale môžu spadnúť veľmi vysoké úhrny zrážok, ktoré spôsobia lokálne alebo veľkoplošné povodne. Také sme naposledy zažili v roku 2010.

Poznámka: Pretože sa tento rozhovor vysielal 27.XII a bude vysielať aj inokedy v TV TA3 iba zo záznamu, tak je pravdepodobné, že odznejú z neho iba niektoré časti.

Vložil:  M.Lapin, 28.XII.2012 

Dňa 5.XII.2012 zverejnil denník SME nasledujúci článok: http://www.sme.sk/c/6627277/najchladnejsie-ma-byt-v-decembri-tuhu-zimu-necakaju.html . Pôvodnú informáciu spracoval Pavol Matejovič, na základe podkladov od J. Pecha a M. Lapina a zaslal ju do SITA (táto informácia bola zverejnená aj inde, skrátene aj v hlavných TN STV1 dňa 8.XII.2012).

Text pôvodnej informácie: 

Po veľmi teplej jeseni pravdepodobne teplotne normálna zima

Dňom 1. decembra začala meteorologická zima, ktorá bude trvať do 28. februára. Ochladenie, ktoré prišlo na začiatku decembra, bolo citeľné najmä po veľmi teplom novembri a vlastne celej jeseni. Tá skončila v Hurbanove ako 4. najteplejšia od začiatku meteorologických pozorovaní. Jej priemerná teplota dosiahla 12,1 °C, čo je +2,1 °C nad dlhodobým priemerom 1901-2000. Podľa pozorovaní Slovenského hydrometeorologického ústavu boli na viacerých miestach Slovenska, najmä v novembri, prekonané rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu, a to aj v stredných a vysokých horských polohách. Výraznejšie ochladenie bolo pozorované len na konci októbra – 29.10. sa miestami aj v nižších polohách prechodne vytvorila snehová pokrývka. Podobná situácia s výskytom októbrového sneženia bola pozorovaná v poslednom dvadsaťročí pomerne často. Je rovnako zaujímavé, že snehové vločky sa v októbri vyskytli po najteplejších letách od začiatku meteorologických pozorovaní na našom území. Napriek tomu, že najmä v októbri sa vyskytli výdatné zrážky, deficit zrážok po dlhotrvajúcom veľmi suchom období a mimoriadne teplom lete stále pretrváva.

V priebehu jesene prevládala zoslabnutá cirkulácia medzi pevninou a oceánom (tzv. severoatlantická oscilácia bola v negatívnej fáze). Takýto trend je pozorovaný už pomerne dlho, približne od roku 2008. Je predpoklad, že bude pretrvávať aj počas tejto zimy. Do strednej Európy bude preto prechodne prenikať aj chladnejší vzduch z vyšších zemepisných šírok, studené periódy sa preto budú striedať s teplejšími. Priemerná teplota zimy na základe dlhodobých pozorovaní (1961-1990) je v Oravskej Lesnej -4,5 °C a v Hurbanove -0,1 °C.

Na základe prognostických modelov európskych a amerických meteorologických služieb je predpoklad, že zima 2012/2013 bude na území Slovenska teplotne normálna. Relatívne najchladnejším mesiacom by mal byť december, kedy sa očakávajú častejšie vpády studeného vzduchu z vysokých zemepisných šírok. V mesiacoch január a február by vpády studeného vzduchu mali byť menej časté a preto sa očakáva, že tieto dva zimné mesiace budú o niečo teplejšie, ako je dlhodobý priemer 1901-2000.

Úhrny zrážok predpovedajú modelové centrá pre strednú Európu v medziach normálu, čo pri predpokladanom zoslabnutí zonálnej cirkulácie znamená, že zrážky sa budú vyskytovať prevažne počas kratších epizód cyklonálneho počasia. Počet dní so súvislou snehovou pokrývkou bude v nížinách juhozápadného Slovenska za celú zimu pravdepodobne menší, než dlhodobý priemer, ale môžu sa vyskytnúť aj dni s bohatou snehovou nádielkou. Za celú zimu sa v tejto oblasti vyskytuje v dlhodobom priemere 35 až 40 dní so súvislou snehovou pokrývkou.

Počasie je najmä v zime lokálne veľmi premenlivé, preto nie je možné spoľahlivo predpovedať, aký bude mať toto ročné obdobie charakter na tak malom území, ako je Slovensko. Príkladom je aj zima 2011/2012, ktorá bola ako celok teplotne normálna, pričom kladná teplotná odchýlka bola pozorovaná v južnej, záporná v severnej časti nášho územia. Ako normálnu u nás hodnotíme zimu s odchýlkou od -1,0 do +1,5 °C od normálu a približne v takomto intervale boli teplotné odchýlky počas poslednej zimy. Najchladnejším mesiacom bol február, kedy 3. februára 2012 poklesli minimálne teploty v kotlinách severného Slovenska na -30 až -33 °C. V minulosti sa však teploty pod -30 °C vyskytovali v kotlinách severného Slovenska častejšie. Počas veľmi studených zím sa občas vyskytovali aj v nížinách juhozápadného Slovenska. Naposledy to bolo 7. januára 1985, keď v Kuchyni pri Malackách klesla minimálna teplota na -30,3 °C.

Je však len málo pravdepodobné, že zima 2012/2013 bude ako celok tuhá. Plocha plávajúceho morského ľadu v Arktíde bola totiž aj v novembri na rekordne nízkej úrovni a Atlantický oceán v blízkosti Európy a priľahlá časť Severného ľadového oceánu sú v priemere relatívne teplé   Čoraz významnejším faktorom, ktorý vplýva na klímu celej Zeme, je sústavne rastúca koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére. To sa prejavuje aj v zimnom období. Posledné tuhé zimy sa u nás vyskytli v osemdesiatych rokoch (zimy 1984/85 a 1986/87).

Vložil: M. Lapin, 9.XII.2012 

Dňa 31.X.2012 som poskytol rozhovor týždenníku EuroTelevízia, nasledujúci autorizovaný text rozhovoru bol iba s nepatrnými zmenami zverejnený aj s obrazovou dokumentáciou na dvojstránke tohoto týždenníka 10.XI.2012

Aké bude Slovensko o 100 rokov?

TITULOK: Zem ako na dlani

PEREX: Počas rozhovoru ho vyrušili tri telefonáty z médií – chceli vyjadrenie k hurikánu Sandy, ktorý spustošil New York. Klimatológ Prof. RNDr. MILAN LAPIN, CSc. však rozumie nielen prírodným živlom, ale vidí trochu aj do budúcnosti.

Príroda je nevyspytateľná, no vývoj počasia sa dá aj modelovať a aj predpovedať. „Kým fyzici väčšinou pozorujú uzavreté procesy v laboratóriu, meteorológ sleduje celú Zem naraz. To sú tisícky rôznych procesov! Niektoré sa dajú modelovať a z počiatočných znakov sa dá predpovedať ich vývoj. Veľa procesov je však chaotických, náhodných, ale i pri nich vieme pomocou štatistických metód určiť pravdepodobný vývoj. Nedávno sme videli, ako meteorológovia v USA správne predpovedali dráhu a silu hurikánu Sandy. No dnes už robíme aj predpovede v tvare alternatívnych scenárov na 100 rokov dopredu. To je aj moja práca,“ vysvetľuje profesor Lapin, ktorý sa už vyše polstoročie venuje meteorológii a klimatológii. A hoci tvrdí, že nie je ničím výnimočný, ak niekde vo svete alebo aj u nás zúria prírodné živly, novinári mu volajú ako prvému.

Enviro osobnosť roka

V médiách často upozorňuje na hrozbu globálneho otepľovania, čo nie je veľmi po chuti niektorým záujmovým skupinám. Jeho prínos k ochrane životného prostredia však ocenili vlani na festivale Ekotopfilm titulom Enviro osobnosť roka. „Beriem to tak, že ma na záver produktívneho veku ocenili za moje environmentálne aktivity. Nepatrím však k prívržencom hnutia Greenpeace, ktoré má oveľa extrémnejšie názory, no mám ďaleko aj od skeptikov, ktorí spochybňujú hrozbu globálneho otepľovania alebo len podiel človeka na globálnom otepľovaní. Skôr to vyrovnávam a v diskusiách sa snažím dávať veci na pravú mieru – ako fyzik mám rád fyzikálnu interpretáciu,“ vraví profesor Lapin. Ako vedec však nevidí budúcnosť našej planéty príliš ružovo. „Pesimistický scenár nám hrozí vtedy, ak bude ľudstvo pokračovať v negatívnom ovplyvňovaní prírody a nebude myslieť na zadné vrátka. Ak vyťažíme všetky dostupné zdroje energie, budeme sa síce mať chvíľu dobre, no potom príde zlom, keď už žiadne lacné zdroje nezostanú. Naopak, optimistický scenár príde na rad vtedy, ak sa bude investovať do vedy a nových technológií, aby sme šetrili prírodné zdroje energie a rozvíjali alternatívne.“

Po nás potopa?

Ak si myslíme, že nás sa globálne otepľovanie netýka, sme na omyle. Hoci sa už dnes zvykneme v lete sťažovať na extrémne horúčavy a sucho, mali by sme sa pripraviť, že to bude ešte horšie. „O 100 rokov bude na Slovensku pravdepodobne teplejšie o 2 až 4 stupne Celzia, takže nás čakajú ešte väčšie extrémy (4 stupne je normálny rozdiel medzi Komárnom a Popradom). V zime bude padať viac zrážok, väčšinou vo forme dažďa. V lete budú dlhé obdobia sucha a krátke obdobia intenzívnych lejakov. Nie je to pre naše končiny príliš dobrá perspektíva – ani pre ekonomiku, ani pre prírodu,“ upozorňuje profesor Lapin. Mnohí sa však riadia heslom „Po nás potopa“ a neberú varovania klimatológov vážne. „Sledujú filmy a seriály, kde chcú všetci využiť svoju príležitosť tu a teraz a vôbec sa nezamýšľajú nad budúcnosťou. Aj u nás si dnes mladí ľudia požičiavajú peniaze, a pritom nevedia, či ich budú môcť splácať. My sme boli vychovávaní inak – kupovali sme si len to, na čo sme mali našetrené. Veď keby chcel celý svet mať takú životnú úroveň, ako je dnes v USA, potrebovali by sme na to 2 alebo až 2,5 planéty! Ak by sme sa, naopak, trochu uskromnili, ekonomika by síce vyvíjala pomalšie, ale mali by sme sa lepšie všetci – aj naše deti a vnuci,“ uvažuje klimatológ.

Nemá nástupcov

Na prahu 65. narodenín sa môže pýšiť najvyšším akademickým titulom a má na svojom konte vyše 330 publikácií, takže by si už pokojne mohol dopriať zaslúžený oddych. No i dnes pôsobí ako vedúci Oddelenia meteorológie a klimatológie a učí študentov. „Nemôžem odísť do penzie, lebo nemám ešte nástupcu. Absolventi našej fakulty majú väčšinou hneď po nástupe do prvého zamestnania vyššie platy ako ich učitelia, takže je veľmi ťažké udržať ich na škole. Školstvo je dnes v ťažkej situácii. Ani na dôchodku by však nesedel so založenými rukami – miluje lyžovanie a plávanie, dokonca o nich zriadil aj webové stránky. „Máme chalupu s hospodárskymi budovami a väčším pozemkom na strednom Slovensku, kde chodím oddychovať. Sused má 8 koní a keby som už bol na dôchodku, mohol by som si od neho kúpiť dva kone a venovať sa rekreačnému farmárčeniu“.“

(VIZITKA - stĺpček)

Polstoročie s počasím

Milan Lapin začal s meteorológiou už ako 10-ročný. „Otec sa venoval ovocinárstvu a vinohradníctvu, takže každý deň pozorne sledoval predpovede počasia. Odoberal aj časopis Ovocinár a vinohradník, kde bol na poslednej strane každý mesiac článok o počasí od doktora Petra Forgáča. Ja som si ho vždy so záujmom prečítal a tiež som začal pozorovať počasie. Keď si to všimol učiteľ zemepisu, dal mi knižku Základy meteorológie, a tak som si doma zriadil meteorologickú stanicu,“ spomína Prof. Milan Lapin. Už vtedy bol rozhodnutý, že sa stane meteorológom. Na vysokej škole začal študovať matematiku a fyziku, no hneď zisťoval, či sa bude otvárať aj špecializácia meteorológia. „Museli sa prihlásiť aspoň traja študenti, tak som prehovoril ďalších troch,“ spomína s úsmevom. Diplomovú prácu nakoniec robil v Prahe. Zameral sa totiž na numerické prognózy počasia pomocou počítačov a jediný taký počítač mali v tom čase v Prahe. Meteorológii sa venoval aj počas vojenskej služby, kde robil predpovede pre letectvo. S numerickými modelmi by však na Slovensku v tom čase nemal šancu, a tak presedlal na klimatológiu – roky pôsobil v rôznych funkciách v Hydrometeorologickom ústave, až kým mu v roku 1996 neponúkli miesto vedúceho Katedry meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.

 Autor: Vitalia Bella, Foto: Juraj Miček

 Vložil: M. Lapin, 11.XI.2012

Dňa 30.X.2012 som poskytol stanovisko k hurikánu Sandy STV2 v relácii Komentáre o 21.30 v priamom prenose

Záznam rozhovoru je na: http://www.stv.sk/online/archiv/komentare

Podobný rozhovor som poskytol aj Slovenskému rozhlasu a odvysielaný bol v Rádiožurnále o 12. a 18. hodine, 30.X.2012.

Vložil: M.Lapin, 31.X.2012

 

Dňa 30.X. som poskytol informácie o hurikáne Sandy aj portálu www.aktualne.sk, môžete si ich prečítať na:  

http://aktualne.atlas.sk/hurikan-sandy-na-katrinu-nema-do-historie-sa-zapise-cestou-na-sever/zahranicie/amerika/

Vložil: M. Lapin, 31.X.2012 

Dňa 29.X.2012 som poskytol online rozhovor TV TA3 v relácii Téma dňa o tom, že prečo sa hurikán Sandy premenil na mimoriadne nebezpečnú "superbúrku"

Záznam rozhovoru je na: http://www.ta3.com/clanok/1008568/superburka-utoci-na-usa-kto-vyhral-na-ukrajine.html

Vložil: M. Lapin, 30.X.2012

Dňa 4.X.2012 som poskytol časopisu ŽIVOT rozhovor v nasledujúcom autorizovanom znení (Život, č. 42, 2012, titulok článku "Horšie než kríza" dala redakcia časopisu): 

http://zivot.azet.sk/clanok/12261/klimatolog-lapin-to-co-pride-bude-horsie-nez-kriza.html

 
Vložil: M. Lapin, 11.X.2012
 

Prečo je okolo Antarktídy teraz viac ľadu?

Túto otázku sa pýtajú najmä laici, no občas aj odborníci z iných odborov ako glaciológia, oceánológia a klimatológia. Aký ľad máme vlastne v Antarktíde? Je to (zjednodušene) predovšetkým pevninský ľadovec s objemom niečo nad 25 miliónov kubických km, ďalej je to šelfový ľad pri pobreží, ktorý leží na morskom dne a môže mať hrúbku aj nad 500 m (kvôli splazom z kontinentálneho ľadovca) a nakoniec plávajúci morský ľad, ktorý sa v lete takmer celkom roztopí (v marci je jeho rozloha okolo 2 mil. km2) a koncom zimy dosahuje jeho rozloha okolo 15,5 mil. km2:
(http://arctic.atmos.uiuc.edu/cryosphere/IMAGES/seaice.area.antarctic.png). Pevninský ľadovec má skoro konštantný objem už niekoľko tisícročí (v posledných rokoch ale veľmi pomaly klesá jeho objem), lebo počas oteplení sa topí v malej nadmorskej výške a pribúda vo veľkej nadmorskej výške (kde je teplota aj pri oteplení o 5 °C stále hlboko pod bodom mrazu). Pri ochladení je to naopak. Príčinou je najmä to, že pri oteplení padá viac zrážok (aj snehu), asi o 10% viac pri raste teploty vzduchu o jeden °C. 
Plávajúci morský ľad má premenlivú rozlohu, ktorá závisí najmä od salinity morskej vody, od morského a atmosférického prúdenia a aj od teploty morskej vody. V prípade oteplenia a rastu úhrnov zrážok pribúda aj množstvo zrážkovej vody a vody z roztopených ľadovcov, ktorá má malú salinitu a teda ľahšie zamrzne. Navyše má taká máloslaná voda nižšiu hustotu ako slaná a teplejšia morská voda, čo spôsobuje, že pláva na povrchu slanej morskej vody. Tak sa môže stať, že niekedy aj pri vyššej priemernej teplote v Antarktíde ako celku je rozloha plávajúceho morského ľadu koncom zimy väčšia ako pri nižšej teplote. Na povrchu slanej morskej vody totiž pláva niekedy aj o 10 °C chladnejšia máloslaná voda z roztopených ľadovcov a zo zrážok (ak je slabšie vlnenie povrchu morskej vody), ktorá, pochopiteľne, ľahšie zamrzne ako slaná morská voda. 
V Arktíde sa taký jav pozoruje zriedka, lebo je tam sústredená máloslaná voda iba do niekoľkých pomerne úzkych studených morských prúdov (Labradorský, Beringov...). Tieto však môžu zohrať dôležitú úlohu v procese odklonenia teplých a veľmi slaných morských prúdov na odlišnú dráhu (napríklad Golfského prúdu). To je ale na dlhšie vysvetľovanie.
Vložil: M.Lapin, 3.X.2012, pôvodne ako diskusný príspevok k článku A.Áča na jeho blogu: http://ac.blog.sme.sk/
 

Dňa 7.08.2012 som poskytol portálu Aktuálne.sk 90 minútovú online diskusiu s asi 50 otázkami, podrobnosti sú na webovej stránke:

http://aktualne.atlas.sk/budeme-pestovat-pomarance-pod-tatrami-odpovie-klimatolog/slovensko/lacove-pocasie/

 

Poznámka: Nemôžem byť zodpovedný za skutočne zverenené informácie v TASR a iných masmédiách na základe týchto správ. V príspevkoch boli použité údaje SHMÚ.