Choď na obsah Choď na menu
 


Mimoriadne počasie na Slovensku

Príspevky

Prvý letný deň v roku 2017

2. 4. 2017

Dňa 2.IV.2017 sme zaznamenali na viacerých staniciach prvý letný deň (s denným maximom teploty vzduchu vo výške 2 m 25,0 °C a viac) v roku 2017. Nie je to najskorší výskyt letného dňa, v roku 1974 sme letný deň zaznamenali už 21. a 22.III., tiež na viacerých staniciach na Slovensku. Aj tak to môžeme považovať za mimoriadnu udalosť. Vložil: M. Lapin, 2.IV.2017 Na viacerých staniciach na Slovensku sa vyskytol letný deň aj 3.IV.2017, čo je tiež možné považovať za mimoriadnu udalosť. Aktualizácia: 3.IV.2017. Tretí letný deň za sebou bol na Slovensku 4.IV.2017, teraz trochu východnejšie - Dudince, Milhostov a pár ďalších staníc s automatickými meraniami. To tiež môžeme považovať za mimoriadnu udalosť. Aktualizácia: 4.IV.2017

 

Ostrý štart jari 2017

6. 3. 2017

Niekedy je prvá pentáda marca (1.-5.III) relatívne chladnejšia, inokedy teplejšia (s dosť veľkými rozdielmi medzi jednotlivými rokmi), no celkový trend je výrazne rastúci - v Hurbanove asi o 3 °C od roku 1951, čo je podobne (ale viac) ako inokedy na jar. V roku 2017 sme zaznamenali 3. najteplejšiu prvú marcovú pentádu a vôbec najvyšší denný priemer teploty v čase od 1. do 5.III od roku 1951. Obrázok je ďalej v príspevku a vo Fotoalbume (Mimoriadne počasie). 6.III.2017 Aj 1. dekáda marca (1.-10.III) 2017 bola v Hurbanove veľmi teplá, o 4,8 °C teplejšia ako DP 1951-1990 (6.-7. najteplejšia od r. 1951). 10.III.2017 Prvé dve dekády marca 2017 (1. až 20.III) boli tiež pomerne teplé, v priemere mali v Hurbanove o 3,8 °C vyššiu teplotu ako DP 1951-1990, pričom sme mali aj nejaké ochladenia. 21.III.2017. Nakoniec bol v Hurbanove III.2017 druhým až tretím najteplejším Marcom od roku 1871, ojedinele v strednej Európe aj vôbec najteplejším Marcom od začiatku merania teploty vzduchu (od 1775, potvrdené to bude až o niekoľko dní). Aktualizácia: 1.IV.2017

 

Prehľad teplotne zaujímavej zimy 2016/2017 v Hurbanove

28. 2. 2017

Február 2017 mal priemer teploty v Hurbanove približne +2,6 °C (december 2016 mal -0,3 °C a január 2017 mal -5,3 °C), čo znamená, že zima 2016/2017 mala priemer v Hurbanove asi -1,0 °C, čo je o 0,8 °C menej ako DP 1901-2000 a o 1,0 °C menej ako DP 1961-1990. Zima bola teda v Hurbanove ešte v medziach normálu a bola tak v Hurbanove 11-12. najchladnejšia od roku 1961, 20-21. najchladnejšia od roku 1931, 30-32. najchladnejšia od roku 1901 a 44-47. najchladnejšia od roku 1871. Pozrime sa ešte na priebeh denných priemerov, maxím a miním teploty vzduchu v Hurbanove v porovnaní s dlhodobým priemerom 1951-2000 a s extrémami od roku 1951 (a od 1901) ďalej v prílohe príspevku, kde je aj podrobnejšie zhodnotenie zimy 2016/17 na Slovensku. Vložil: M.Lapin, 28.II.2016, 1.III.2017

 

88 rokov od pamätných mrazov

11. 2. 2017

11.II.1929 sa vyskytol na viacerých miestach na Slovensku mráz pod -35 °C, zaujímavé sú najmä hodnoty minimálnej teploty v Hurbanove -35 °C, v Devínskej Novej Vsi -36 °C a vo Vígľaši Pstruši -41 °C (doteraz najnižšia nameraná hodnota na na meteorologických staniciach na Slovensku). V Oravskej Lesnej meteorologické merania vtedy ešte neboli, miestny krčmár tvrdil neskôr dr. Petrovičovi, že on nameral -44 °C (nedá sa to uznať ako rekord). Na priloženom obrázku máme absolútne minimá teploty vzduchu v Hurbanove v zime od roku 1951, doterajšie hodnoty miním v zime 2016/2017 a minimá v období 1901-1950. Dobre je vidieť, že v poslednom období značne zaostávame za zimami spred roku 1951. Vložil: M. Lapin, 11.II.2017

 

Hromnice - koniec sanice (tzv. Hromničné oteplenie)

30. 1. 2017

Starí ľudia nám deťom kedysi hovorievali "Hromnice - koniec sanice" (Hromnice sú 2.II.). Pozrime sa, že ako to platilo v prípade Hurbanova od roku 1951. Ide o 66 rokov a za tzv. Hromničné obdobie sme zobrali 6 dní (1. - 6.II). Je dobre vidieť, že to asi neplatilo doslovne a viackrát sa vyskytla dosť tuhá zima, no občas bolo aj pomerne teplo. Pred rokom 1951 bolo skôr chladnejšie počasie ako v posledných 30 rokoch. Uvidíme, že ako to dopadne v roku 2017, teda zdá sa, že to bude skôr ten teplejší prípad. Graf je ďalej v príspevku (vo Fotoalbume, Klimatologické grafy, je aj kvalitnejší)

Vložil: M. Lapin, 30.I.2017

 

Silné mrazy na Slovensku v zime 2016/2017

25. 1. 2017

Zo správ SHMÚ a aj z médií sme sa dozvedeli o výskyte silných mrazov na Slovensku od začiatku januára. Mrazy však neboli blízke rekordom všade, bolo to iba na niektorých staniciach (Oravská Lesná -35,5 °C, Dudince -30,3 °C ...). Pri hodnotení rekordne nízkej teploty sa ale vyskytuje rad problémov, lebo jednotlivé stanice nemajú dostatočne dlhý rad pozorovaní na rovnakom mieste. Preto si musíme uvedomiť nasledujúce fakty: 

Nočné (raňajšie) minimum teploty vzduchu patrí medzi také meteorologické prvky, ktoré majú veľkú priestorovú premenlivosť. Za jasného a bezveterného počasia so suchou pôdou (snehovou pokrývkou) a vzduchom s nízkou absolútnou vlhkosťou môžu dosahovať rozdiely minima teploty aj vo výške 2 m nad zemským povrchom viac ako 5 °C na vzdialenosť niekoľkých desiatok metrov. Presvedčili sme sa o tom počas meraní v projektoch Mezoklíma Bratislavy, Mošteníka a Východoslovenskej nížiny pred viac ako 20 rokmi. Preto nie je možné porovnávať štatistiku denných miním teploty vzduchu s minulosťou na tých meteorologických (klimatologických) staniciach, kde došlo v minulosti k významnej zmene polohy. Medzi také stanice patria predovšetkým Štrbské Pleso, Brezno, Banská Štiavnica a niekoľko ďalších. Aj malé zmeny v polohe na staniciach Dudince a Oravská Lesná mohli ovplyvniť minimá teploty vzduchu. Bez akejkoľvek zmeny máme merania na viacerých staniciach: Hurbanovo od r. 1902, Košice letisko od r. 1952, Lomnický štít, Chopok, Telgárt, Kamenica n/C, Boľkovce a pár ďalších od začiatku pozorovaní. Z týchto staníc je korektné porovnávať terajšie minimá teploty vzduchu s minulosťou, ak je tam meranie aspoň od roku 1963, keď sme mali u nás poslednú skutočne studenú zimu. Klimatológovia SHMÚ určite vyhodnotia po skončení zimy 2016/2017 všetky zistené minimá teploty aj z pohľadu historických rekordov.

Vložil: M. Lapin, 25.I.2017

 

Čo je a čo nie je mimoriadna udalosť v počasí?

14. 1. 2017

V médiách sa často hovorí a píše o mimoriadnom (výnimočnom) počasí. Je to logické, priťahuje to pozornosť čitateľov, poslucháčov a divákov. Z klimatologického (aj štatistického) hľadiska považujeme za mimoriadnu takú udalosť v počasí, ktorá sa vyskytuje zriedkavejšie ako raz za 50 rokov v priemere. Takáto štatistika sa nevyhodnocuje po jednotlivých dňoch alebo týždňoch roka ale pre jednotlivé mesiace alebo ročné obdobia. Ak ide o mimoriadne silný lejak, mimoriadne vysokú snehovú pokrývku alebo mimoriadne silný mráz, tak je to jedno, že v ktorom dni mesiaca alebo sezóny sa vyskytne. Za určitých okolností môže mať aj veľkosť mimoriadnej meteorologickej alebo hydrologickej udalosti ročný chod, ak to vieme štatisticky tak vyhodnotiť. Hodnoty mimoriadnej udalosti sa obvykle určujú z vhodných teoretických distribučných funkcií (kde sú vstupnými údajmi merané hodnoty aspoň z 30-ročného obdobia) a nazývajú sa návrhové hodnoty. V praxi sa nazývajú 50- alebo 100-ročný lejak, 50- alebo 100-ročná výška hladiny rieky, 50- alebo 100-ročná výška nového snehu (napadaného za 24 hodín). Dôležité je aj to, že mimoriadne udalosti môžu byť aj poistnými udalosťami, čiže poisťovne preplácajú škody, ktoré počas nich vznikli. Vložil: M. Lapin, 14.I.2017, 20.20

Dopĺňam, že aj mimoriadne počasie môže mať časový trend v tom prípade, ak sa vyskytuje výrazný trend daného prvku. Teplota vzduchu sa napríklad za uplynulých 130 rokov zvýšila u nás o 2 °C, podobne sa zvýšili aj priemerné denné maximá a minimá teploty vzduchu. Nebadáme ale žiaden trend v denných maximách úhrnov zrážok a výšky novej snehovej pokrývky (za 24 hodín). Maximá zrážok a novej snehovej pokrývky sa môžu dokonca pri otepľovaní klímy miestami aj zvyšovať. Aktualizácia: 15.I.2017

 

Trojkráľová zima

3. 1. 2017

Tzv. Vianočné oteplenie sa vyskytovalo v minulosti asi v 60-70% rokov, preto si naši predkovia dobre všímali ochladenia, ktoré nasledovali. Nazvali ich Trojkráľovou zimou, hoci sa nevyskytovala každý rok. Už je isté, že ju budeme mať aj v roku 2017. Pozrime sa na príklade Hurbanova v období 1951-2016, že ako často sa objavovalo výraznejšie ochladenie v období od 5.I. do 10.I. (lepší graf je vo FOTOALBUME, Klimatologické grafy na konci). Vložil: M. Lapin, 3.I.2017. "Trojkráľovej" zime 2017 sa darí, minimá teploty 7. a 8.I.2017 ráno si pozrite ďalej v príspevku. Aktualizácia. 8.I.2017, 07.20 Trojkráľová zima 2017 bola v Hurbanove 2. najchladnejšia do roku 1951 (pozrite si obrázok ďalej v príspevku). 11.I.2017

 

Vianočné oteplenie (odmäk)

22. 12. 2016

Vianočný odmäk (VO) je prechodné oteplenie počasia, ktoré sa vyskytuje koncom decembra asi v 60-70% rokov. Ak ho definujeme ako najmenej 3-denné obdobie (každý deň s priemerom teploty vzduchu o >1 °C nad dlhodobým priemerom (DP)), tak ich bolo v Hurbanove 44 od roku 1951 (68%, graf ďalej v príspevku). Iná definícia môže byť taká, že je to najmenej 3-denné obdobie s denným maximom teploty o >1 °C nad DP (v Hurbanove >4 °C). Takých rokov bolo v Hurbanove 37 (57%) od roku 1951 (33% v období 1921-1950). Možné sú aj iné definície. Je vidieť, že počet takých rokov pribúda. Príčiny výskytu VO sú opísané inde. Kvalitnejší graf je vo Fotoalbume. Zdá sa, že sa Vianočné oteplenie "vydarí" aj v r. 2016, 26.XII. bolo o 6.00 v Bratislave na letisku +9,5 °C. Vianočné oteplenie 2016 je realitou, denné priemery teploty vzduchu boli v Hurbanove v dňoch 25-27.XII až +3,2 °C, 8,5 °C a 3,8 °C. Vložil: M. Lapin, 22.XII.2016, 26.XII. 08.20, 28.XII.2016, 7.15

 

Víchrica na juhozápade Slovenska z 1. na 2.XII.2016

2. 12. 2016

V nižších polohách Slovenska sa stáva dosť zriedka taký prípad, aby v 10-minútovom priemere dosiahla rýchlosť vetra hodnotu blízku sile víchrice (75 km/h). Stalo sa to tak v noci z 1. na 2.XII.2016 juhovýchodne od Malých Karpát na Podunajskej nížine. V nárazoch dosiahla rýchlosť vetra až 100 km/h a vyskytli sa aj menšie škody na majetku. Vložil: M. Lapin, 2.XII.2016, 7.00