METEOROLÓGIA A KLIMATOLÓGIA - KLIMATICKÉ ZMENY

Je známe, že satelitné merania teploty sú celkom spoľahlivé v prípade povrchu alebo prostredia s rovnakou (homogénnou) emisivitou (povrch oceánu, povrch snehu a ľadovcov), no nedávajú dobré výsledky v prípade povrchu kontinentov, ktorý je zložený z povrchov s rozdielnou emisivitou. Preto merania prezentované ako RSS a UAH reprezentujú teplotu vrstiev atmosféry (súbor TLT najnižšiu vrstvu asi do výšky 4 km). Je teda zrejmé, že teplota takejto vrstvy nie je celkom v súlade s teplotou meranou vo výške 2 m nad zemským povrchom (meteorologické búdky). Atmosféra sa ohrieva prevažne od zemského povrchu, vo väčšej výške sa teda odchýlky prejavujú oneskorene. Tak to bolo aj v prípade rekordne vysokej teploty v súvislosti so silným javom ElNiňo koncom roka 2015. Až vo februári 2016 zaznamenali merania RSS výrazné zvýšenie teploty vrstvy TLT (v Arktíde už v januári 2016). Viac je ďalej v príspevku a vo Fotoalbume. Vložil: M. Lapin, 4.III.2016

Všetky zmeny klímy rozdeľujeme na také, ktoré majú prirodzené príčiny (zmeny slnečnej aktivity, vulkanická činnosť, zmeny tektoniky....), väčšinou s veľmi pomalým priebehom, pričom výnimku tvoria ojedinelé náhle zmeny (supervulkány, pád asteroidu...). Druhou skupinou sú zmeny zapríčinené činnosťou človeka, ktoré majú stále zosilňujúci priebeh (pred 12 tisíc rokmi bolo na Zemi 5 miliónov ľudí, pred 2 tisíc rokmi 150 miliónov a teraz takmer 7400 miliónov). Zmeny klímy zapríčinené ľudskou činnosťou (emisia skleníkových plynov a aerosólov do atmosféry, zmeny využívania krajiny...) nazývame spoločne termínom klimatická zmena (zmena klímy, climate change). Scenáre očakávanej klimatickej zmeny sú základom na analýzu možných dôsledkov zmeny klímy. Sledujte ďalej informácie v príspevku.

Vložil: M. Lapin, 9.III.2016

Ako prvý príklad uvádzame scenáre ročných priemerov teploty vzduchu: Ide o možný vývoj podľa emisných scenárov SRES A2 a SRESB1 a globálneho kanadského modelu CGCM3.1. Publikovali sme to už pre 5 rokmi a takto vyzerá porovnanie scenárov a meraných priemerov teploty vzduchu pre stanicu Hurbanovo. Druhým príkladom je porovnanie mesačných scenárov pre horizont 2010 s meraniami v období 2001-2015. Pozrite informácie ďalej v príspevku.

Vložil: M. Lapin, 9.III.2016

Február 2016 bol podľa GISS (NASA) mesiacom s najväčšou kladnou odchýlkou globálnej teploty (o 1,35 °C nad DP 1951-1980, január 2016 mal 1,14 °C nad DP - 2. miesto) a aj priemernej teploty na severnej pologuli (o 1,90 °C nad DP 1951-1980, január 2016 mal 1,53 °C nad DP - 2. miesto) v doterajšej histórii meteorologických meraní. Platí to aj o zime 2015/2016 (XII-II) na severnej pologuli. Počkajme si ešte na zhodnotenie NCDC, CRU a JMA. Podobne to bolo aj podľa strediska NCDC (NOAA), pozrite ďalej v príspevku. Obrázka sú vo Fotoalbume.

Vložil: M.Lapin, 15.III.2016, 17.III.2016